Dnešná bohoslužba slova sa sústreďuje na Ježiša dobrého pastiera. Obraz pastiera bol veľmi dôležitý v celom starovekom Oriente, kde vládca sa často prirovnával k pastierovi a jeho ľud k stádu oviec. Tento obraz bol veľmi blízky osobitne Izraelu, ktorý mal skúsenosť s pastierskym spôsobom života: tento obraz vyjadroval tiež ochranu a bezpečnosť, obranu pred nepredvídanými rizikami a nebezpečenstvami, spoločenstvo života. Mojžiš i Dávid boli pastiermi, dokonca Boh sám, jediný Pán ľudu Izraela sa nazýva pastierom. Počnúc prorokom Ezechielom (kap. 34) aj Mesiáš je predstavovaný v úlohe pastiera.

 

V Novom zákone titul pastiera je výslovne daný Ježišovi v Liste Hebrejom, v Prvom liste sv. apoštola Petra, predovšetkým však v Evanjeliách, s jedným rozdielom: v synoptických evanjeliách totiž sa zdôrazňuje starostlivosť pastiera o svoje stádo (napr. v podobenstve o stratenej ovci), v evanjeliu podľa Jána sa dôraz kladie na skutočnosť, že pastier je pripravený obetovať seba samého, aby dal život za svoje ovce.

Takýto obraz pastiera nepochádza zo Starého zákona, ani z mimobiblických prameňov a nenachádza sa ani v synoptických evanjeliách. Jeho pôvod sa vysvetľuje len vo svetle toho, ako Ježiš daroval svoj život na kríži za spásu sveta. Je to vrchol zjavenia, ktoré Ježiš poskytuje ľuďom. Tým, že sa Ježiš predstavuje ako dobrý pastier, ktorý dáva život za svoje ovce, Ježiš takto odhaľuje zmysel  svojho života.

Je to Kristus, ktorý zachraňujúc zjednocuje a zjednocujúc vytvára spoločenstvo spasených, jedným slovom Cirkev. Kristus v úlohe dobrého pastiera objíma všetkých ľudí bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo. Od chvíle, keď Kristova krv sa rozliala za všetkých ľudí, je jasné, že jeho stádo bude tvorené všetkými ľuďmi a nielen príslušníkmi Izraela.Všetci tí, ktorí budú schopní rozpoznať v Kristovej smrti gesto všeobjímajúcej lásky a prijmú hlas jeho evanjelia, stanú sa súčasťou jeho stáda a dostanú záruku spásy.

Ježiš, keď vraví o svojom poslaní, v podobenstvách používa také obrazy, ktoré majú spoločnú myšlienku jednoty a spásy. Napr., predstavuje sa ako lekár, ktorý prišiel liečiť chorých; ako učiteľ, ktorý vyučuje svojich učeníkov, ktorí podľa Božej vôle sú zhromaždení spolu; ako posol, ktorý pozýva na hostinu, teda ako ten, ktorý zhromažďuje; ako pán domu, ktorý pozýva hostí, aby si prisadli k jeho stolu; ako rybár, ktorý povolá rybárov do svojej služby a urobí z nich rybárov ľudí; ako staviteľ, ktorý stavia jedinú svätyňu konca vekov; ako pastier, poslaný ku strateným ovciam Izraela, ktorý ide hľadať stratenú ovcu, aby ju priviedol do košiara; je bránou do košiara, cez ktorú vojdú ovce do bezpečia; súčasne je pastierom, ktorý vedie ovce na bezpečné pastviny. Vidíme, teda, že myšlienka spásy je nerozlučne spätá s myšlienkou jednoty; nikto sa totiž           nezachráni sám, spasiť sa môžeme len spolu.

Vzájomné poznanie medzi pastierom a stádom a vytvorenie jediného stáda tvoria východzí bod, ale aj cieľ každého poslania v Cirkvi. Len ten, kto intímne spoznal Krista, bude môcť ísť zvestovať iným radostné posolstvo spásy, prispejúc takto k jednote v tej istej viere medzi ľuďmi.

Na dnešnú nedeľu pripadá svetový deň modlitieb za duchovné povolania. Svet potrebuje takých ohlasovateľov Evanjelia, ktorí poznajú Krista a vedia ho zvestovať iným; svet potrebuje rozjímavé duše, ktoré sú súčasne aj apoštolsky činné. Iste, služba v prospech ľudí podľa príkladu dobrého pastiera, s láskou, ktorá je ochotná obetovať aj vlastný život, môže nahnať strach ľudskej slabosti. To preto musíme prosiť Boha Otca, aby dal silu šľachetným avšak váhavým srdciam toľkých mladých, roztrúsených po celom svete, aby s odvahou odpovedali na Božie volanie: Hľa, tu som, pôjdem! Amen.

Fr. Konštanc Miroslav Adam OP