Toto kázanie si môžete vypočuť tu
Od čias reformácie vzniklo viac než dvadsaťpäťtisíc rôznych protestantských denominácií a každá z nich si robí nárok na to, že nasleduje Ducha Svätého a správne rozumie Svätému písmu.
Keď vzniká nejaký nový štát, potrebuje vytvoriť ústavu, kde sú zakotvené základy, ale to nestačí. Je potrebné mať aj vládu, parlament, kde sú zákony interpretované, reaguje sa na zmeny v spoločnosti či nové vynálezy. Podobne je tomu aj v Cirkvi. Ak by to tak nebolo, mali by sme anarchiu a každý by si mohol subjektívne vyložiť Kristovo učenie.
Ako katolíci zakladáme našu vieru na Biblii a na dokumentoch Učiteľského úradu (snažia sa lepšie vyjadrovať, čo nám Boh zveril), na rozdiel od protestantov, ktorí nasledujú princíp Sola scriptura – čiže uznávajú len autoritu Biblie. Biblia však sama osebe ako autorita neobstojí už len preto, že nám nespadla „sama z neba.“ V skutočnosti spísanú podobu vždy predchádzala ústna tradícia, ktorá sa prenášala z generácie na generáciu.
Dôkazy o tom môžeme nájsť u apoštola Pavla: „Odovzdal som (paradoka, gr. paradosis = tradícia) vám predovšetkým to, čo som sám prijal: (parelabon) že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“ (1 Kor 15, 3). A podobne aj tu: „Bratia, stojte pevne a držte sa tohto učenia (doslova tradícia, paradoseis), ktoré som vám odovzdal, či už slovom alebo listom“ (2 Sol 2, 15). Prví kresťania očakávali, že sa dožijú druhého Kristovho príchodu, ale keď začali postupne zomierať, vystala potreba spísať, to čo sa dovtedy hlásalo hlavne ústne. Tak nám postupne vznikali knihy Nového zákona.
Biblia je závislá od Cirkvi a Cirkev žije z Biblie. Je to vidieť v tom, že kánon Nového zákona (27 kníh, kt. sú súčasťou NZ) v dnešnej podobe vznikol až na konci štvrtého storočia. Od roku 30 do 393 teda kresťania neboli jednotní v tom, ktoré knihy sú inšpirované Duchom Svätým. Boli to práve biskupské koncily, na ktorých sa po dôkladnom rozlišovaní o tomto rozhodovalo.
Biblia, Cirkev a Tradícia spolu súvisia tak úzko, že pokusy rozdeliť ich končia neslávne. Protestantskí reformátori odmietli autoritu Učiteľského úradu Cirkvi – magistérium a Tradície, oddelili Bibliu od jej podstatných súčastí. A tak sa stal týmto magistériom akoby jednotlivec, čo však vedie k individualizmu a relativizmu. Na záver, aj samotná biblia, ako som poukázal, podporuje katolícky princíp sola verbum Dei (samo slovo Božie), čiže Božie zjavenie = Sv. písmo + Tradícia (dokumenty Učiteľského úradu cirkvi).
Michal Harazin
Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?
82 Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené odovzdávanie a vysvetľovanie Zjavenia, „nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené, iba zo Svätého písma. Preto treba obidve prijímať a vážiť si ich s rovnakou láskou a úctou.“
83 Tradícia, o ktorej tu hovoríme, pochádza od apoštolov a odovzdáva to, čo oni prijali z Ježišovho učenia a príkladu a čo ich naučil Duch Svätý. Veď prvá generácia kresťanov ešte nemala napísaný Nový zákon a Nový zákon sám svedčí o procese živej Tradície. Od nej treba odlišovať „tradície“ (1202, 2041) teologické, disciplinárne, liturgické alebo týkajúce sa nábožnosti, (2684) ktoré sa postupom času zrodili v miestnych cirkvách. Sú to osobitné formy prispôsobené rôznym miestam a obdobiam, ktorými sa prejavuje veľká Tradícia. V jej svetle sa tieto „tradície“ môžu pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi zachovať, zmeniť alebo aj zanechať.
