Blahoslavený Jordán Saský bol prvým nástupcom svätého Dominika vo funkcii magistra Rádu kazateľov. Napísal prvé dielo o Ráde, Libellus de principiis Ordinis Praedicatorum (Kniha o počiatkoch Rádu kazateľov). Bol známy svojou pedantnosťou v administratíve, ako aj schopnosťou priťahovať a prijímať nové povolania k dominikánom. Preto sa stal patrónom povolaní pre dominikánsky rád. Tu je päť príkladov zo života blahoslaveného Jordána o hľadaní svojho povolania a vedení iných k tomu ich povolaniu.
1. Priviesť priateľa
Blahoslavený Jordán vo svojom diele Libellus spomína, ako kázanie blahoslaveného Reginalda z Orleans inšpirovalo jeho a mnohých ďalších mužov, aby vstúpili do Rádu kazateľov. Hoci v našej dobe málo známy, Reginald bol obľúbený a vzdelaný klerik, ktorý sa pripojil k dominikánskym bratom – jeden z prvých „veľkých úlovkov“. Jeho dynamické a ohnivé kázanie prinieslo do Dominikovho rodiaceho sa rádu prvú veľkú vlnu povolaní. Jordán a jeho drahý priateľ Henrich boli medzi nimi.
Jordán rozpráva, ako ho Reginaldovo kázanie podnietilo, aby uznal dominikánsky rád za „istú cestu k spaseniu“. Jeho priateľ Henrich však akosi váhal. Jordán bol odhodlaný vstúpiť so svojím najlepším priateľom a spoločníkom vo svätosti, Henrich sa však bránil. Potom v jednu noc vyhľadali kostol zasvätený Panne Márii, a keď sa tam s Henrichom pomodlili matutínum, Henrich dostal víziu a milosť vstúpiť do Rádu. Nakoniec na Popolcovú stredu išli spolu do dominikánskeho priorstva v Paríži a vstúpili. Možno boli prvou dvojicou priateľov, ktorí spolu vstúpili do Rádu, no určite nie poslednou.
2. Poznať správny čas
Keď Jordán a Henrich dorazili do dominikánskeho prepošstva, počuli bratov spievajúcich spev Immutemus habitu na Popolcovú stredu, ktorý sa začína: „Vymeňme si šaty za popol…“ Samozrejme, počuli plnší zmysel spevu, ktorý doslova hovorí: „Vymeňme svoj habit“. Jordán poznamenáva: „Predstavili sme sa prekvapeným bratom, a keď sme odložili starého človeka, obliekli sme si nového, čím sme vykonali presne to, o čom predtým spievali.
3. Pripravené nové habity
Jedna z raných zbierok príbehov o blahoslavenom Jordánovi prirovnáva dominikánske priorstvá k úľom. Tak rýchlo vzrastali povolania v začiatkoch Rádu. Jordán, ako magister Rádu, mal takú dôveru v Božiu prozreteľnosť, že predtým, ako navštívil Paríž, „dal vyrobiť veľa habitov a dôveroval Bohu, že prijme nových bratov“.
Jeden rok, na sviatok Obetovania Pána dvadsaťjeden študentov z Paríža chcelo prijať habit – no napriek Jordánovej predvídavosti im jeden chýbal. Nakoniec museli bratia zapožičať každý časť svojho habitu: tuniku, škapuliar a tak ďalej, aby obliekli aj posledného brata.
4. Modliť sa za vytrvalosť
Ďalšou dôležitou súčasťou práce na získavaní nových povolaní je aj ich udržanie. Svätý Tomáš Akvinský vysvetľuje, že Boh nám chce dať niektoré dary, len keď ho o ne požiadame. Keď bol blahoslavený Jordán magistrom rádu, stretol novica, ktorý chcel rád opustiť. Keď sa tak rozhodol, požiadal blahoslaveného Jordána o povolenie. Keď ho dostal, zrazu magistra žiadal, aby mohol zostať. Zhodou okolností sa to dialo práve na Turíce. Blahoslavený Jordán viedol bratov v modlitbe hymnu k Duchu Svätému Veni Creator. Keď tento brat odchádzal, zrazu dostal milosť obrátenia. Bratia získali jeho vytrvalosť týmito modlitbami – a z tohto brata sa stal dobrý a svätý učiteľ a kazateľ.
5. Praktická pomoc
Niektoré problémy tu boli a sú stále. Splácanie dlhov je vecou spravodlivosti. Vtedy, ako možno aj teraz, boli muži odrádzaní od vstupu k dominikánom pre ich študentské dlhy. Jordán sa so svojimi obmedzenými prostriedkami snažil nájsť riešenie tohto problému. V tej istej ranej zbierke príbehov sa uvádza, že „Jordán často dával do zálohy svoju Bibliu, aby zaplatil dlhy študentov, ktorí vstúpili“.
Br. John Sica, O.P.
Obrázok: commons. wikimedia.org
