Jedna z mojich obľúbených modlitieb od svätého Johna Henryho Newmana sa začína slovami: „Boh ma stvoril, aby som preňho vykonal určitú službu.“ V tejto modlitbe, ktorá je súčasťou väčšej meditácie s názvom „Nádej v Boha – Stvoriteľa“, Newman hovorí o všetkom, čo robíme v kontexte Božej prozreteľnosti. Newman začína svoju meditáciu pozorovaním:
Boh bol úplne úplný, požehnaný sám v sebe; ale jeho vôľou bolo stvoriť svet na svoju slávu. Je Všemohúci a mohol urobiť všetko sám, ale Jeho vôľou bolo uskutočniť svoje zámery prostredníctvom bytostí, ktoré stvoril.
Tento fakt – že Boh uskutočňuje svoje zámery prostredníctvom svojich stvorení – možno ľahko rozpoznať na veľkých postavách dejín spásy: Adam a Eva dostali poslanie zaľudniť svet; zasľúbenie spasenia prišlo cez zmluvu s Abrahámom; skrze blahoslavenú Pannu Máriu dal Boh svetu svojho jednorodeného Syna. Počas dejín sa Boh slobodne rozhodol zapojiť svoje stvorenia do svojho diela stvorenia, vykúpenia a posvätenia. Spasenie je Božím dielom, ale uskutočňuje sa skutkami ľudí, s nimi a prostredníctvom nich.
To platí dodnes. Boh pokračuje v napĺňaní svojho prozreteľnostného plánu na spásu ľudskej rasy skutkami a prostredníctvom ľudských nástrojov – vrátane teba a mňa. To by nás malo nesmierne tešiť, ale malo by nás to aj desiť. Naše činy skutočne prispievajú k spáse iných ľudí. Myslite na kňaza, ktorý krstí dieťa; mysli na osobu, ktorá uvádza priateľa do katolíckej viery; pomyslite na manželov, ktorí pracujú na svojej spáse v spoločnom živote a prostredníctvom neho. Newman píše: „Mám miesto v Božích radách, v Božom svete, ktoré nemá nikto iný.“ Inými slovami, na našom konaní skutočne záleží, v schéme Božieho plánu.
Ako to funguje? Božím plánom je posvätiť svet a my nemôžeme posväcovať vlastnými silami: iba Boh môže niekoho posvätiť. Preto spása ľudí nie je niečo, čo sme vykonali priamo my, ale je dielom Krista, ktorý v nás koná (Gal 2, 20) a Ducha Svätého, ktorý pôsobí v nás (porov. Sk 1, 8). Vždy je dobré mať na pamäti: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.“ (Flp 2, 13). Boh je ten, kto uskutočňuje spasenie, a predsa si zvolil robiť to cez dobro, ktoré konáme.
Zároveň, aj keď môžeme vedieť, že Boh nejakým spôsobom používa naše skutky na spásu ľudí, neznamená to, že presne vieme, ako ich Boh použije. Ako vysvetľuje Newman: „Mám svoje poslanie – možno sa to nikdy v tomto živote nedozviem, ale bude mi to povedané v budúcom. Často až pri spätnom pohľade môžeme vidieť, čo Boh robil cez skutočnosti, ktoré sme konali a trpeli. Dôvod, prečo nám Boh nehovorí, ako v nás plní svoju vôľu, je ten, že sa mu môžeme snažiť pomôcť robiť to lepšie. On najlepšie vie, čo potrebujeme my a čo potrebujú ostatní okolo nás. „Vie, o čo mu ide.“
Ako teda vieme, že spolupracujeme s Božou prozreteľnosťou? Ako test môžeme použiť slová proroka Micheáša:
„Čo žiada Pán od teba: iba zachovávať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom“ (Mich 6, 8).
A Newman hovorí to isté: „Mám konať dobro, mám budovať Jeho dielo. . . ako sa len dá, ale vo všetkom mám zachovávať Jeho prikázania a slúžiť Mu vo svojom povolaní.“
Ak sme Bohu verní v maličkostiach a svoje životy a všetky svoje skutky stále viac a viac obetujeme do služby jeho božskej vôle, môže a bude konať nevýslovné dobro prostredníctvom našich životov. Každodenná vernosť, pokora, láska. Toto sú kanály, cez ktoré Božia prozreteľnosť zachraňuje svet, jednu dušu za druhou, deň za dňom, skrze mňa a cez teba.
Br. John Henry Peters, OP
Obrázok: commons.wikimedia.org
