„Pier Giorgio Frassati bol elegantným mladým mužom, za ktorým sa ľudia otáčali na ulici. Za mužnou postavou, ktorá zdolávala vysoké hory, je ukrytá heroická sila jeho čností. Navonok spontánnosť a ľahkosť, vo vnútri obeta, posväcovanie, život darovaný iným. Mnohých zasiahol prejav jeho viery, ktorý bol prirodzený a nenútený. Jeho prekvapujúca sloboda, nespútanosť a výbuchy smiechu, sú nielen prejavmi jeho osobnosti, ale majú svoj zdroj aj vo viere, v oslobodzujúcej prítomnosti Boha.“ Toto sú slová, ktorými brat Mannes Marušák OP uvádza svoju knihu o talianskom blahoslavenom, laickom dominikánovi Pier Giorgiovi Frassatim (1901-1925). Keďže sa Pier Giorgiovi venuje už dlhšiu dobu, viackrát navštívil jeho rodisko a dokonca sa stretol s jeho príbuznými, chceli sme, aby nám o ňom prezradil viac.

Pier Giorgio Frassati

24.-25. júl 1923, Monviso (3841 m)

V akej rodine vyrastal Pier Giorgio? Bola miestom, kde dostal základy viery? 

Pier Giorgio sa narodil v roku 1901 v Turíne. Jeho otec bol senátorom, zakladateľom novín  La Stampa a mama maliarka. Vyrastal spolu s o rok mladšou sestrou Lucianou, s ktorou mali veľmi blízky vzťah. V rodine sa viera praktizovala skôr tradične. A práve viera je častá otázka pri jeho osobe. Ako sa v ňom zrodila tak hlboká viera v rodinnom prostredí, ktoré viere nebolo naklonené, iba ak ako nejaká tradícia? Rodičia síce deťom zabezpečili náboženskú výchovu, ale tá, ako spomína Luciana, bola skôr fiaskom, ako hlbším uvedením do viery. Boli to povrchné reči, ktoré nepostačovali na to, aby im urobili vo veci jasno. Pier Giorgio si pomaly nachádzal vlastnú cestu. Luciana v jednom rozhovore povedala, že rozhodnutia, ktoré neskôr urobil, boli výsledkom jeho osobných úvah. Sám objavil hodnoty viery a rozhodol sa ich naplno žiť. Postupne si budoval svoju vlastnú existenciu, ktorej bol vždy verný, aj keď bez toho, aby svojimi rozhodnutiami zaťažovať ostatných. Hľadal Boha, uvažoval a študoval, modlil sa, konal skutky milosrdenstva.

Ako sa dostal k dominikánom?

Na univerzite sa spoznal s dominikánom Filippom Robottim. Pier Giorgia s Filippom spájala sociálna angažovanosť. Zveril sa mu aj s úmyslom vstúpiť k laickým dominikánom. Pier Giorgio bol oslovený dominikánskou spiritualitou. Našiel si cestu do malého kostola San Domenico v Turíne. Poznal bratov turínskej komunity, s ktorými ho spájalo priateľstvo. Oslovil ho sv. Dominik,  „nenápadný“ v Turíne, medzi významnými svätcami tohto mesta. Pier Giorgio nikdy nešiel za veľkým hlukom, riadil sa svojím vlastným presvedčením, poznaním, ku ktorému postupne dospel. Ohľadom jeho dominikánskeho života, svedkovia sa zhodujú v jednej veci. V dominikánskej tradícii našiel Pier Giorgio to, čo už predtým nosil v sebe, čo mu bolo vlastné.

Aký bol Pier Giorgio človek? 

Pier Giorgio bol známy svojím dobrým zmyslom pre humor i pozitívnym vnímaním života a viery. Ak sa pozrieme na Pier Giorgia, vidíme mladého muža, horolezca, večne usmiateho, obklopeného svojimi  priateľmi. Bol veľmi hlučný, spontánny, bláznivý, energický. Rád spieval, i keď falošne. Mal silný apetít, nemal problém zjesť pol kila makarónov na obed. Pier Giorgio hovoril veľmi rýchlo, príliš hlasno a pri rozprávaní tak živo rozhadzoval rukami, až sa za ním ľudia obzerali. Miloval prírodu, mal zmysel pre krásu a umenie. Z Danteho diela vedel citovať celé state. Navštevoval múzeá a galérie. Chodil do divadla a do opery, miloval hlavne Verdiho a Wagnera. Vedel francúzsky, nemecky, latinsky. Na svojich cestách vyhľadával umelecké pamiatky a v listoch nadšene opisoval svoje zážitky. Bol veľmi všestranným človekom.

SVÄTOSŤ, KTORÁ SA NEVYSTAVUJE NA OBDIV

Akými čnosťami Pier Giorgio Frassati vynikal?

Pier Giorgio s Marcom Betramom

Pier Giorgio s Marcom Betramom

Ako v osobe každého svätca, sú to  predovšetkým teologálne čnosti – viera, nádej  a láska, rozvinuté  v heroickom stupni. Viera mu nekládla prekážky, nezmenšovala jeho život, neuzatvárala ho, skôr naopak, viera ho robila dobrodružným a slobodným. Jeho viera bola otvorená pre dialóg so svetom a rôznymi hodnotami. Všetko ho otváralo pre dialóg s Bohom. V prežívaní Pier Giorgiovej viery nebol žiaden kŕč, ani žiadna maska zbožnosti. Modlil sa s rovnakou jednoduchosťou, s akou robil akúkoľvek inú činnosť, bez akýchkoľvek póz. Pomedzi všetkých známych príbehov o Pier Giorgiovi, žiari jeho viera, ktorá vystupuje nenápadne, inokedy naliehavo a predsa jemne, ako vzácny skvost  ukrytý v jeho duši. V tom je elegancia Pier Giorgiovej viery,  ktorá nie je násilná, a predsa je veľmi hlboká.

Mnohí si spomínajú na jeho koncentrovanú tvár počas modlitby. No spomínajú si aj na duchovné cvičenia v Santa Croce a jeho výbuchy smiechu. Stačila k tomu prítomnosť jeho blízkeho priateľa Marca Beltrama. Počas troch dní prísneho mlčania Pier Giorgio i Marco Beltramo neprestávali robiť veselú atmosféru, behali po chodbe, kde iní chodili pokojne. Stačilo, aby sa na seba pozreli, aby jeden pokýval hlavou, a odrazu vybuchli obidvaja smiechom.

Dôležitou črtou je tiež jednota života bez rozporov, harmónia prirodzeného a nadprirodzeného, vyzdvihované mnohými ako zázrak života Pier Giorgia. Oslovujúca svätosť Pier Giorgia mala jedno tajomstvo: ľudskosť. Pier Giorgio je príkladom, že svätosť je krásne ľudská, a odhaľuje sa za každým príbehom jeho života. A práve táto láska k ľudskosti a jeho ľudskosť je najkrajším obrazom Pier Giorgia. Láska Pier Giorgia bola živená Eucharistiou, ktorú nazýval Ježišovou „nekonečnou láskou k ľudskosti“.

Čo formovalo Pier Giorgiov život, bola Ježišova Reč na vrchu. Z jeho skutkov a spomienok svedkov možno vidieť, ako sa touto rečou riadil.

Z tohto vychádzate aj v knihe Skrytosť neprehliadnuteľného Pier Giorgia, ktorá vám minulý rok vyšla. Priblížte nám osobu Pier Giorgia vo svetle blahoslavenstiev. 

Pomenovanie „muž ôsmich blahoslavenstiev“, ktoré je typickým atribútom jeho svätosti, zaznelo prvýkrát v dominikánskom kláštore v Krakove v roku 1977. Nazval ho ním kardinál Karol Wojtyła počas duchovnej obnovy pre univerzitnú mládež, pri ktorej bola otvorená i výstava o živote Pier Giorgia. Aby sme však dostali bohatší a komplexnejší obraz, musíme sa na neho pozrieť posolstvom celej Reči na vrchu. Dôvodom sú slová Luciany, ktorá napísala, že jeho obľúbeným evanjeliom bolo Matúšovo, pre Reč na vrchu. Vďaka Ježišovým slovám v tejto Reči, začnú viac žiariť aj svedectvá o Pier Giorgiovi. Neporozumieme svätcom do hĺbky, ak ich budeme hľadať len v životopisoch. Musíme ich hľadať aj v evanjeliu. Tam je kľúč do ich vnútra, a k ich rozhodnutiam.

 

Veľmi charakteristické pre Pier Giorgia je evanjeliová zásada skrytosti. Riadil sa Ježišovými slovami: „Keď dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. Keď sa ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ To všetko sa začalo odhaľovať až po jeho smrti, keď na jeho pohreb prišlo veľa chudobných. Rodina ostala prekvapená. Pier Giorgio o nich nikdy nerozprával. Tichí, plačúci, hladní a smädní po spravodlivosti začali byť viditeľní vďaka Pier Giorgiovi. Taktiež vstával ráno okolo piatej, aby išiel na svätú omšu a vrátil sa v čase, keď sa dom iba prebúdzal, aby si to nikto nevšimol. V noci sa dlho modlil. Počas pôstu mal svoj krycí manéver: „Nie som hladný“.

 

Čo ešte z Reči na vrchu môžeme nájsť v jeho živote?

Nielen zásada skrytosti, ale i ďalšie z Ježišových slov a požiadaviek v Reči na vrchu, sa odzrkadľujú v Pier Giorgiovej osobnosti. Vnútorná čistota bez dvojtvárnosti, spontánna a trvalá dispozícia k dobru, veľkodušná nezištnosť a úprimnosť. Pier Giorgio nepoznal žiadne skryté motívy, všetko, čo prejavoval, bola pravda. Nerozumel pretvárke.

1921. Pier Giorgio so sestrou Lucianou v Berlíne, na nádvorí veľvyslanectva.

1921. Pier Giorgio so sestrou Lucianou v Berlíne

Ježišove slová z Reči na vrchu odkrývajú Pier Giorgiove konanie. Keď čítame túto reč, prvé, na čo sa musíme zamerať, sú riadky, v ktorých Ježiš predstavuje Otca, a položiť si otázku, čo o ňom hovorí. Od poznania Otca sa potom odvíja porozumenie Ježišových požiadaviek, ale i väčšia spravodlivosť, ktorú od nás žiada. Čo znamená väčšia spravodlivosť, keď už verné zachovávanie Zákona stojí samo osebe veľa námahy? Ježiš odvodzuje spravodlivosť nie od litery, ale spravodlivosť je odvodená od Otca. Keď hovorí o Otcovi, predstavuje ho dvoma spôsobmi: Otec, ktorý je na nebesiach a Otec, ktorý prebýva, koná a vidí v skrytosti. Ak Ježiš hovorí o Otcovi na nebesiach, vždy je to spojené v rôznych obmenách s dobrotou. Boh je najvyššie Dobro. Ak dáva slnku svietiť na dobrých i zlých, spravodlivých i nespravodlivých, potom spravodlivosť odvodenú od Otca, človek prejavuje podobne veľkodušnosťou a nezištnosťou. Tieto vlastnosti boli charakteristickými znakmi Pier Giorgiovej dobroty.

Druhé pomenovanie odkrýva tajomstvo Otca, ktorý prebýva, koná a vidí v skrytosti. Evanjeliová zásada skrytosti, ktorú Ježiš od nás žiada, overí nielen našu veľkodušnosť a čistotu úmyslov, ale vyzýva nás hľadať Boha. Objaviť tajomstvo Otca v jeho skrytosti, a spolu s ním i tých, ktorí sú skrytí v očiach sveta, chudobných. Volá nás hľadať Boha, na všetkých miestach sveta. A tam sa ho Pier Giorgio vydal hľadať.

Aké bolo jeho sociálne angažovanie sa v spoločnosti?

Na jednej strane navštevoval chudobné rodiny na okraji Turína, bol vnímavý na ľudí, ktorí potrebovali pomoc, ktorí žili v chudobe. Na druhej strane to bola aj verejná aktivita, zaujímal sa o politiku, vedel odvážne vyjadriť svoj názor, a postaviť sa na stranu spravodlivosti.

Prečo zomrel taký mladý? 

Nakazil sa medzi chudobnými. Luciana napísala aj knihu o jeho smrti Môj brat Pier Giorgio. Život, ktorý nikdy nevyhasol, v ktorej opisuje posledný týždeň jeho života. Je to jedna z jej najkrajších kníh, veľmi dojímavá. V tomto čase pripravujeme jej vydanie na Slovensku.

7. jún 1925. Le Lunelle. Pier Giorgiov pos ... písal slová „Verso l´alto“ (K výšinám)

7. jún 1925. Le Lunelle. Pier Giorgiov posledný horský výstup, na zadnú stranu fotografie napísal slová „Verso l´alto“ (K výšinám)

 

DOBRÉ DIELO SA SMRŤOU NEKONČÍ

Kto dal podnet k začiatku procesu kanonizácie?

Po jeho smrti už bola silná povesť jeho svätosti, a to dalo podnet k tomu, aby sa začal proces, a vypočuli svedkovia, ktorí ho poznali. Vytvorila sa komisia, ktorá to skúmala. Proces otvoril turínsky arcibiskup kardinál Fossati, 2. júla 1927.  Keď 31. marca 1981 exhumovali rakvu Pier Giorgia na cintoríne v Pollone, jeho telo bolo neporušené. 20. mája 1990 ho beatifikoval pápež Ján Pavol II. Možno však povedať, že začiatkom procesu to boli chudobní, ktorí ukázali na Pier Giorgiovu svätosť.

Kardinál Karol Wojtyla na výstave v dominikánskom kláštore v Krakove (1977)

Vyzerá to tak, že v blízkej budúcnosti sa dočkáme aj kanonizácie Pier Giorgia?

Pri príležitosti Národného zhromaždenia Katolíckej akcie 27. apríla 2024 kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, naznačil, že kanonizácia Pier Giorgia by sa mohla uskutočniť v nasledujúcom jubilejnom roku 2025. Proces sa už zrejme uzatvára.

Dátum kanonizácie teda zrejme ešte nie je stanovený…

Ešte nie, ak by k tomu smerovalo, oznámi ho Svätý otec. Ak by to bol rok 2025, tak to bude presne sto rokov od Pier Giorgiovej smrti.

 

Aké bolo stretnutie s jeho príbuznými?

Mal som možnosť stretnúť sa s Lucianou, Pier Giorgiovou  sestrou, ktorá už vtedy mala vyše 100 rokov. Stretli sme sa v rodinnej vile Frassatiovcov v Pollone. Naše prvé stretnutie bolo pri slávení Eucharistie. V izbe, kde je posteľ, na ktorej Pier Giorgio zomrel.

Dnes sme v kontakte s pani Wandou Gawronskou, Lucianinou dcérou, ktorá žije v Ríme. Keď prišla správa od kardinála Marcella Semerarona, že proces smeruje k svätorečeniu Pier Giorgia, boli sme práve so skupinou laických dominikánov na púti v Orope a v Pollone. Dozvedeli sme sa to ráno v Orope, kde Pier Giorgio chodieval, a ešte v ten deň som mal sv. omšu vo vile Ametis v Pollone. Ráno sme si telefonovali s pani Wandou. Za všetkými týmito stretnutiami cítim najmä  vďačnosť, že nám Pier Giorgio otvoril dvere do svojho domu a k svojmu príbehu.

Pier Giorgio Frassati

 

Jana Solárová