Popolcovou stredou sme vstúpili do nového cirkevného obdobia – do veľkého pôstu.  V úmysle Cirkvi to má byť doba intenzívnej prípravy na kresťanské prežitie Veľkej noci, najväčšieho sviatku a stredobodu dejín spásy.

Pán Ježiš, Boží Syn, je najväčšou postavou pôstnych dní. Napĺňa prisľúb spásy, už nám ľuďom zvestovaný starozákonnými prorokmi. On sa za nás hriešnikov obetuje na dreve kríža. Tento čas je uvedený aj v dnešnej perikope Markovho evanjelia. Ježiš dáva príklad ľuďom vo všetkom aj v tom: že pred svojím verejným vystúpením sa dáva viesť duchom do samoty púšte a tu je pokúšaný satanom.

 

Keď svätá Cirkev predkladá svojím veriacim túto udalosť  na začiatku pôstnej doby, nežiada od nás, aby sme odišli na skutočnú púšť. Žiada si však, aby každý kresťan, múdro využil tento čas – na lepšie poznanie seba samého – a to jedine v samote, v tichu. Urobiť si púšť každý deň, aspoň na niekoľko minút vo svojej „izbičke“. To má byť chvíľa venovaná Ježišovi, to je ten čas, v tomto pôstnom období prežívaný v mojej duši s mojím Bohom.

Štyridsaťdňový pôst pre nás by mal byť časom modlitieb a pobožnosti. V tomto období sa v našich kostoloch konajú zvlášť krížové cesty. Podľa možností sa zúčastňujme viac na svätých omšiach,  a to aj v duchu pokánia. Horlivejšie sa modlíme aj doma v rodine. Modlíme sa aj bolestný sv. ruženec. Vykonajme si sv. spoveď a častejšie prijímajme Krista.

Pamätajte na to, v tomto čase výraznejšie, ako inokedy, sme pozvaní k vnútornej príprave a zamysleniu sa nad smerovaním nášho života. Ježišov krst a jeho skúsenosť na púšti, nám cez Kristovu obetu ukazujú našu možnú cestu, cez pôstne obdobie a cez náš celý život. Tiež my sme povolaní, aby sme odkryli falošného a zotročujúceho klamára – faraóna.

Sme povolaní, aby sme sa odvážili vydať sa na cestu z otroctva do zasľúbenej zeme, bez toho, aby sme vedeli, ako dlho toto potrvá a kam nás to zavedie, ale s vedomím, že po tejto dlhej a ťažkej ceste plnej pokušenia na nás bude čakať zasľúbená zem.

„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu!“ Je to volanie a prísľub, ktorý nás povedie v našom nasledujúcim životom. Nebude to vždy na našej ceste za Bohom len ľahké, čo v nás samotných aj začujeme: rôznosť skúseností so sebou, čo môže priniesť nepokoj, nudu, agresiu a rôzne pokušenia a podobne.

Majme vieru, že Božia láska, v tomto pôstnom období môže nás zmeniť vo všetkom, čo nás rozvracia. Snažme sa skrz dary Ducha Svätého  vytrvať rovnako, ako vytrval Ježiš a týmto spôsobom premôcť zlých „púštnych duchov“ v sebe. Keď vydržíme, obdarí nás Boh skúsenosťou, že Božie kráľovstvo sa v nás rozrastie o kúsok viac a púšť v nás môže začať kvitnúť.

 

fr. Albert Milan Bak, OP