Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

Dnešný sviatok pre niektorých nie je ľahké pochopiť. Pravdu povediac, z duše ho odmietajú. „Čo to je za habaďúru, Mária, bez poškvrny počatá?“ povedia i mnohí katolíci. A protestanti majú naň tiež svoj názor. Mária je pre niektorých kresťanov nie cestou k Ježišovi, ale naopak, prekážkou k nemu. A neodmietajú nielen jej nepoškvrnené počatie, ale i jej trvalé panenstvo. „Načo by to všetko bolo bývalo dobré?“ pýtajú sa. A aj my sa dnes opýtajme podobne: „Načo je dobré Nepoškvrnené počatie Panny Márie?“ Nezaobišla by sa naša dogmatika bez tejto dogmy? Či by sa dogmatika zaobišla bez tejto dogmy, neviem.

Možno ak by ju nemala, ani by sa nič nestalo. Ale dejiny spásy by sa bez nepoškvrnene počatej Panny Márie určite nezaobišli. Jednoducho by v nich nebola logika. Osobne si myslím, že Mária a úcta k nej je to najlogickejšie a najprirodzenejšie, čo nám kresťanstvo ponúka. Pozrime sa ako. Svoju trocha rozsiahlu – a dúfam, že nie moc nudnú – odpoveď začnem dvoma trocha neobvyklými miestami zo Svätého Písma, ktoré my kazatelia radšej naširoko obchádzame, lebo nemáme potuchy, ako by sme mali o týchto textoch kázať. Ako sa dá kázať napríklad o telefónnom zozname? Pri trochu fantázie by vás čosi aj napadlo, ale naozaj by toho nebolo veľa. Rodokmene Ježiša Krista – to sú tie texty, ktoré mám na mysli – sú miestami v Biblii, ktoré sa naozaj podobajú telefónnym zoznamom: čo už až takého zaujímavého viete z nich vyčítať? Čosi sa dá. No nie až tak veľa.

No ja celú tú vec dnes ešte trocha skomplikujem. Totiž tie rodokmene nielen že sú komplikované na meditáciu, ale dokonca vôbec ani len nedokazujú to, čo si my myslíme, že dokazujú. Podľa nás rodokmeň, ktorý uvádza evanjelista Lukáš zachádzajúci až po Adama a ten, ktorý uvádza evanjelista Matúš zachádzajúci po Abraháma má dokazovať, že Ježiš je potomkom všetkých tých predkov, ktoré rodokmene uvádzajú. Lenže nie je. Ježiš nie je potomkom ani Adama, ani Abraháma. Ak sme prekvapení, pozrime sa na ne bližšie. Matúš začína svoje evanjelium slovami: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba … Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa,  manžela Márie z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Rodokmeň končí Jozefom. Jozef Ježiša nepočal. Jozef je tu uvádzaný ako manžel Márie, nie ako Ježišov otec.

A Lukáš na konci svojej 4. kapitoly píše: „Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho, on Matata, on Léviho … on Kainana, on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha. Lukáš teda, ako vidíme píše, že ľudia si mysleli, že Ježiš bol synom Jozefa, ale to tak nebolo. Jozef bol teda Ježišovým otcom, ale iba legálnym, pred zákonom, nie skutočným, podľa tela. Možno poviete: „No a čo?! To predsa vieme, veď Písmo to píše!“ Je pravda, Písmo to píše aj na iných miestach, že Jozef nebol Ježišovým fyzickým otcom.

No ale nie je čudné, že evanjelisti si dali takú obrovskú námahu, aby prácne uviedli rozsiahle rodokmene, ktoré vlastne, v skutočnosti, dokazujú, že Jozef nebol Ježišovým otcom. Predsa rodokmene sa dávajú dohromady presne z opačného dôvodu: aby dokázali otcovstvo, nie aby ho vyvrátili. Nie je to teda čudné? O čo tu teda ide? Ide tu o to, že v Ježišovi bolo čosi preťaté. Možno, čo teraz poviem, bude znieť trocha naturalisticky, ale snažte sa ísť vo svojom vnímaní poza slovíčka: všetci spomínaní otcovia počali svojho syna, ktorý počal svojho a ten zasa svojho… Z pokolenia na pokolenie sa odovzdávalo semeno. Semeno, ktoré bolo hriešne. Adamovo semeno. V tomto semene bola „genetická“ vada (prepáčte, to je iba prirovnanie). Bol tam hriech. Preto sa hriech odovzdával z generácie na generáciu. V Ježišovi prišlo ale nové stvorenie. Ježiš nebol počatý človekom. Ježiš v sebe nenesie už ten hriech, ktorý majú všetci ľudia, ktorí boli počatí človekom, svojím ľudským otcom. Ježiš bol počatý z iného „semena“, z Ducha Svätého. To bolo semeno, v ktorom už nebol hriech. No ale čo ďalej? Mohol Duch svätý počať Ježiša v hriešnom tele? Nežiadalo sa, aby – ak mal byť Ježiš novým začiatkom -, ani jeho matka nemala v sebe tento hriech? A sme pri logike Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ak sa mal Ježiš stať človekom, musel sa narodiť s človeka. Na to teda potreboval matku: ľudskú matku. No ak sa mal narodiť bez hriechu, okrem počatia s Ducha Svätého sa žiadalo, aby aj táto matka nemala v sebe hriech. Inak by Duch Svätý bol počal Ježiša v hriešnom tele, a to by bola čudná kombinácia. A nebol by to nový začiatok. Preto bola Mária pri svojom počatí zázračným spôsobom pre budúce vykupiteľské zásluhy svojho Syna Ježiša Krista uchránená od dedičného hriechu.

V Ježišovi bol teda cyklus zla kompletne prerušený, rozťatý. Jednoducho nepokračoval. Takto nejako predvídali vykúpenú budúcnosť ľudstva i proroci. Proroci radi hovorili, že tu príde k niečomu novému, že tu bude všetko nové. Nie obnovené, ale nové! Keď proroci dúfali v novotu, jedna vec bola pre nich úplne zrejmá: že to musí byť úplne nový začiatok!!! Musí sa objaviť úplne nový zárodok ľudského života. Toto je dôvod, prečo začali predvídať (hlavne Izaiáš), že ten nový život sa musí narodiť iba z panny. Nebolo to preto, lebo by boli chceli Matku Máriu ochrániť od niečoho sexuálneho alebo biologického. V sexuálnom spojení manželov nie je nič nečistého. Bolo to preto, lebo život, ktorý sa mal z nej narodiť mal byť niečím novým, úplne novým.

Nemalo to byť pokračovanie, vyjadrené bežným ľudským odovzdávaním života. Z toho potom plynú aj ostatné veci, ktoré my katolíci veríme o Márii. Napríklad to, že nemala už viac detí. Do čistého, nepoškvrneného tela, tela bez dedičného hriechu, predsa nemohol zásahom muža znova prísť život, ktorý by v sebe zasa bol niesol dedičný hriech. Mária je cirkvou označovaná za zorničku: to znamená hviezdu, ktorá ráno prvá oznamuje príchod nového dňa. Ona je teda predzvesťou nového začiatku: Ježiš je ten začiatok. A ani ona iná, ako úplne novým stvorením byť nemohla. Mária nepoškvrnená, oroduj teda za nás.

fr. Bartolomej Vladimír Hurňanský, OP