Niekedy stojíme vo svojom živote pred závažnejšími rozhodnutiami. Máme pred sebou viacej možností a len pre jednu sa máme rozhodnúť. V takejto situácii sa ocitli aj Ježišovi učeníci po Kristovom zmŕtvychvstaní, keď sa pozerali do svojho stredu a skonštatovali, že niekto im chýba.
- a) Tak ako sme to dnes počuli v Skutkoch apoštolov, Peter hovoril k zástupu ľudí a spomína sa pritom číslo 120. Je to ako 10-násobok čísla 12, ktoré je v Biblii také rozhodujúce.
- b) „12 kmeňov Izraela (Jakuba)“ v izraelskej tradícii je to niečo, na čo sa nesmie zabúdať. Teraz v okamihu voľby „dvanásteho “ apoštola namiesto Judáša – tu sa má opäť naplniť, že sa toto ČÍSLO zachováva aj u apoštolov ako číslo akejsi plnosti.
- c) Ľudsky povedané – vedeli by sme si predstaviť, že by učeníci v ďalšom ohlasovaní chodili iba jedenásti, ale Božie plány boli akosi iné.
Pri tomto výbere učeníci hádzali lós. Takúto metódu zvolili na výber ďalšieho apoštola z radov tých, ktorí chodili od začiatku s Ježišom.
– ale predtým bola modlitba
– potom učeníci uverili rozhodnutiu lósu, že je to naozaj Božia vôľa a tak bol Matej pripočítaný k ich zboru.
– Tieto dve veci: „vopred“ modlitba a potom „viera“ – sú v týchto chvíľach rozhodovania veľmi dôležité.
Určite sa nám aj dnes vynára otázka: „A čo s Judášom.?
Judáš je osoba, ktorá zostáva pre kresťanstvo veľkým otáznikom. Nemôžeme ho tu akosi naraz „rehabilitovať“, ale nemáme ani právo ho celkom odsúdiť. Cirkevná tradícia však hovorí o ňom tvrdé slová, v ktorých cituje Ježiša, „že pre tohto človeka, by bolo bývalo lepšie, keby sa ani nebol narodil“.
V definitívnom zmysle musíme túto záležitosť ponechať na ROZHODNUTIE milosrdného Boha. (Lebo nielen veľkosť zrady – ale aj veľkosť Kristovej obety je vždy silnejšia ako KAŽDÁ ĽUDSKÁ VINA…)
Judáš prišiel po Poslednej večeri a zrádza Krista ako vodca tých, ktorí potom Ježiša zajali. A tu sa tiež vynára otázka: „Áno, a čo sa stane s tými, ktorí dobrovoľne a rozhodne prenasledujú kresťanov? Aj toto musíme prenechať na rozhodnutie Bohu, ktorý pozná ľudské srdcia.
Dnešné evanjelium nás privádza k JEŽIŠOVI pri jeho VEĽKEJ MODLITBE pred jeho utrpením. Bol to pre neho čas OČAKÁVANIA. Čas pred skúškou apoštolov, pred začiatkom Cirkvi a nového náboženstva. JEŽIŠ sa modlil v tomto veľkom historickom kontexte.
– Keď očakávame niečo mimoriadne, chceme sa aj my vtedy modliť. A aké je to pre nás dobré – keď sme v čase skúšky a keď vieme – „Niekto sa za mňa práve teraz modlí.“ To nám dodáva silu a odvahu. A Ježiš sa za nás naozaj modlil, za každého z nás osobne.
– JEŽIŠ SA MODLIL. A keď sa JEŽIŠ modlil, vieme, že všetko, za čo sa modlil, sa naplnilo. To je tiež veľmi dôležitý argument.
– JEŽIŠ miluje „ľudí“ , a preto sa modlí. (Matka Tereza raz povedala: „Najväčšia bieda na svete je, že sa toľko ľudí cíti nemilovaných“. My sme milovaní Bohom – a JEŽIŠ sa za nás tiež modlil.
– V tom čase Ježiš myslel na všetkých veriacich. Myslel na JEDNOTU. Ako Boží Syn už vtedy videl, koľko nedorozumení a rozdelení (dokonca náboženských vojen) vznikne a akú dlhú cestu a dlhý čas bude trvať, kým sa opäť nájde niečo SPOLOČNÉ
– „OTČE, ONI ZOSTÁVAJÚ NA TOMTO SVETE…..“
– „POSVÄŤ ICH V PRAVDE…“
Ježiš sa modlí a hovorí: „zjavil som tvoje meno ľuďom“. Prišiel nám ukázať, aký je Boh. A čo sa môžeme naučiť z jeho života? Predovšetkým jedno: lásku k tým, ktorí zápasia; lásku k tým, ktorí ešte stále pochybujú, k tým, ktorí ešte nemajú Boha vo vrecku, pretože sa im zdá, že o ňom všetko vedia a dokážu vyložiť každé prikázanie. Takto sa môžeme stretnúť s Bohom: V pevnej dôvere, že nás miluje práve v našej slabosti a v našich otázkach.
Ako ďalší príklad na dnešný deň by som rád uviedol rozhovor o viere. Niekoho sa spýtali, či je veriaci: On len povedal – ÁNO – že tam hore musí byť NIEKTO – som o tom presvedčený. Ale rôzne cirkvi – tomu nemôžem uveriť. Zdajú sa mi ako rôzne firmy, ktoré bojujú a súťažia o svojich zákazníkov – a to nie je všetko – mám dojem (povedal): že cirkev v dnešnom vydaní je len ako „zadné svetlá“ na vozidle. Tieto svetlá len ukazujú – kde treba brzdiť, alebo kde sa len brzdilo. Budem si priať, aby – CIRKEV KRISTOVA – bola tým predným SVETLOM – ktoré osvetľuje CESTU pre všetkých. —
Takže:
– Ak máme robiť rozhodnutia, modlime sa najprv a potom o to viac verme, že Boh nám práve takto ukáže cestu
– vždy chceme cítiť, že nás Boh miluje
– chceme sami niečo urobiť, aby naše svedectvo pre druhých bolo „ako toto predné svetlo“ na vozidle
– Ježiš sa za nás modlil… preto môžeme mať vždy ešte väčšiu nádej.
František Štefan Pistrák OP
