Bratia a sestry, evanjelium nám opisuje tri vzkriesenia: vzkriesenie Jairovej dcéry, vzkriesenie mládenca z Naimu a vzkriesenie Lazára. Môžeme ich dať do súvisu – hriech a človek v troch podobách. Keďže opustiť dom Otca je hriechom, tak to Ježiš opisuje v podobenstve o márnotratnom synovi, Jariova dcéra je vzkriesená v dome, mládenec na ceste a Lazár v hrobe. Ona, Jairova dcéra, si drobnými a dobrovoľnými hriechmi privodila spánok smrti, preto Ježiš hovorí: dievča nezomrelo, ale spí.
Mládenec je na ceste z domu do podsvetia, židovsky seol; po ťažkom hriechu opustil dom otca. Lazár je štyri dni v hrobe a hnije a je obrazom tých duchovných mŕtvol, ktoré šíria nákazu a strhujú do hriechu aj iných. Pre Ježiša, kriesitela mŕtvych, nie je problém vzkriesiť kohokoľvek. Čudné je, ak na pohreboch ľudia neplačú a nikto sa s vierou neobracia na majstra, ktorý tak ako kedysi, kriesi i dnes. Problém sme my, pretože Jairus je výčitka, lebo on prosil Krista: poď, vlož na ňu ruky a ozdravie. Naimská vdova je povzbudením. Keď Ježiš prebral dievča zo spánku, rozkázal, aby mu dali jesť, to je upozornenie. Keď sme vzkriesení milosťou a schyľuje sa znovu k smrtnému rozkladu, je len jeden liek: Božie slovo a Eucharistia. Amen.
fr. Jakub Vladimír Miščo OP
