Bratia a sestry, ak bol Ježiš Kristus najväčší  z prorokov, nemohlo to s ním dopadnúť inak v Nazarete, len tak, ako sme čítali. Keď im pripomenul ich neveru, tak sa rozzúrili, že ho vyhnali zo synagógy i z mesta a chceli ho zhodiť z vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto.

To bola predzvesť toho, čo s ním urobí celý národ. Ale aj predzvesť nás, jeho duchovných bratov, keď sa nechceme vzdať hriešnych praktík a nároku, aby na prvé požiadanie nám robil zázraky v náš prospech. Sv. Ján to napíše takto: do svojho prišiel a vlastní ho neprijali. Boh poslal vždy dostatok prorokov, ktorí znepokojovali hriešnu nečinnosť a blúdenie. Je aj osobitný prorocký úrad v Cirkvi: pápež, biskupi, kňazi, na ktorých sa zopakuje to, čo sa stalo Ježišovi v Nazarete. Budú ohováraní, osočovaní, vylúčení. Kristov prorok putuje ďalej vo vedomí, že to patrí k prorockému úradu. Aj medzi radovými veriacimi sú ľudia, ktorých Boh obdaril touto nepríjemnou charizmou, a preto nech počítajú s tým, že pre svoju vernosť Bohu nebudú milí všetkým. Ani my sa nedivme, ak nás pre naše kresťanstvo budú zaznávať častokrát naši vlastní ľudia, odsúvať z výhodných miest, vytláčať z úradu, školy, rodiny. Toto sa stalo Kristovi a stávať sa to bude prorokom všetkých čias. Amen.

 

fr. Jakub Vladimír Miščo, OP