Dnes na celom svete znie vianočné evanjelium o dieťati, ktoré sa narodilo v tých najchudobnejších podmienkach. Keď pastieri dostali správu, že sa narodilo dieťa, nevedeli jeho meno, ale dozvedeli sa, že je to Spasiteľ, Kristus a Pán.
Sú to tri veľké tituly. Spasiteľ znamená Záchranca, Mesiáš je Pánov pomazaný, ktorého oddávna očakávajú proroci a pod titulom Pán, je vzývaný samotný Boh.
Znamením udalosti je malé bezbranné dieťa, ležiace v jasliach. Evanjelista Lukáš spomína až trikrát jasle, ktoré sa oveľa neskôr stanú súčasťou každého ľudového betlehemu.
Ale apoštol Pavol, ktorého dielo tvorí značnú časť Nového zákona, spomína často Kristov kríž, zmysel jeho smrti a vzkriesenia, ale ani jediný raz nespomína zvláštnu noc v Betleheme.
Tušil už vtedy svätý Pavol, že z onej noci sa stane vianočný folklór? Že celé to chvíľkové okrášlenie s koledami a so silne prisladenou atmosférou, bude tvoriť súčasť vnucujúcej sa vianočnej idylky?
Veď koledy, hoci sa ozývajú takmer z každého rohu aj tak nikto poriadne nepočúva a o dieťa, ktoré leží v jasliach sa ľudia už takmer vôbec nezaujímajú a tak si Vianoce pretvárajú podľa svojich vlastných túžob, želaní, pocitov, nálad a potrieb.
No svätopisec v dnešnom druhom čítaní napriek tomu zaznamenáva podstatu vianočnej udalosti, keď píše že: „zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom…“
Pán Boh posiela na svet svojho Syna, kde niet pre neho miesta, na svet, ktorý má úplne iné starosti, priority, záľuby a záujmy. V našom svete ide o moc, vplyv, peniaze a o manipuláciu s inými ľuďmi… Kto potrebuje Spasiteľa, Krista a Pána, keď ľudia si aj tak všetko zariaďujú podľa svojich vlastných predstáv?
Avšak Pán Boh nekalkuluje s ľudskou pripravenosťou, či nepripravenosťou, ale posiela na našu zem svojho Syna. Narodené dieťa neskôr vyrastie a s nami pozemšťanmi prežíva ľudský životný príbeh, narodenie a smrť, radosť a bolesť a pod. Človek z mäsa a kostí, ktorý sa podobne ako my, rodí do istého životného priestoru a podmienok.
Rodí sa ako izraelské dieťa, pod Mojžišovým Zákonom, ktorý určuje život Izraelitu do najmenších podrobností. Mojžišov Zákon s príkazmi a zákazmi vyžaduje od človeka poslušnosť, ale neponúka vnútornú istotu, že človek dokáže všetko splniť tak, ako treba.
Dnes ľudia neriešia to, či dodržujú alebo nedodržujú Boží zákon. Hoci sme my moderní ľudia v mnohých skutočnostiach sebavedomí a suverénni, napriek tomu nie sme imúnni voči rôznym ľudských strachom a obavám.
Bojíme sa budúcnosti, bojíme sa toho, že nie všetko vieme automaticky zvládnuť, bojíme sa chorôb a rôznych životných rizík a ohrození. Napriek všetkým obmedzeniam v dnešnú noc sa stalo niečo, čo sa nedá zmeniť a platí už stále. Už nie sme sami s tým, čo más trápi, s čím zápasíme alebo čoho sa bojíme, ale máme toho, koho evanjelista nazýva Spasiteľ, Kristus a Pán.
Ten, ktorý je ozdobený troma vzácnymi titulmi nás prichádza zachrániť od všetkého, čo nás chce odlúčiť od Božej lásky, nech už to má akúkoľvek formu a podobu. Preto zaznieva to nádherné a povzbudzujúce: „Nebojte sa!“
Keď prišiel na svet Spasiteľ, Kristus a Pán, tak už sa nemusíš báť, lebo vo sviatosti krstu si sa v Kristovi stal/a adoptívnym Božím dieťaťom, Božím synom a Božou dcérou.
Boh poslal na svet svojho Syna, ktorý je Spasiteľ, Kristus a Pán, aby každému z nás pripomenul nielen jeho povzbudenie „Neboj sa!“, ale aj osobné uistenie: „Ak si môj priateľ/ka, ak mi dôveruješ, ak spolupracuješ so mnou, už nie si otrok, ale adoptívny Boží syn a adoptívna Božia dcéra a ak si Boží syn a Božia dcéra, tak z Božej moci si aj Boží dedič a Božia dedička“.
fr. Michal Milan Krovina, OP
