Slávnosť zjavenia Pána sa po grécky nazýva epifánia – zjavenie v zmysle odhalenie alebo odokrytie. Novonarodené dieťa odhaľuje cudzincom hviezda, ktorá ich privádza až do Betlehema.
Viacerí astronómovia, ktorí brali vážne dnešné evanjelium hovoria, že od roku dvanásť pred Kristom zaznamenali vtedajší pozorovatelia oblohy sériu zaujímavých astronomických javov. Vtedy sa na večernej oblohe objavila Haleyho kométa, ktorú tak vtedy ešte samozrejme nevolali, spolu s vychádzajúcou planétou Mars a na inej strane oblohy bolo vidieť zapadujúce planéty Jupiter, Venuša a Merkúr. Neskôr došlo k zblíženiu Jupitera a Saturnu, čo zistil vo svojich výpočtoch nemecký astronóm Johannes Kepler v sedemnástom storočí.
Kométa upozorňuje na to, že muži ktorí prišli na návštevu do Betlehema sa venovali astronómii, z čo môžeme vydedukovať, že patrili k najvzdelanejšej vrstve vtedajšej spoločnosti.
Je paradox, že znalci Svätého písma veľkňazi, kňazi a zákonníci si novonarodené dieťa nevšimli. Urobili to až cudzí, pohanskí vzdelanci. Cudzinci, ktorí prišli do Betlehema sú predvojom všetkých tých, ktorí spolu s mýtnikmi a hriešnikmi predchádzajú „dobrých a hlboko veriacich“ všetkých čias do Božieho kráľovstva.
Z evanjeliového príbehu zaznieva nielen kritika vzdelaných znalcov Svätého písma, ale aj veľké povzbudenie a nádej, že oslovení sú tí, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Boh vie vždy niečím prekvapiť.
Avšak tu stojíme aj pri kameni úrazu. Dokázali by sme my spoznať v novonarodenom dieťati, ktoré sa ničím nelíši od iných detí prisľúbeného Mesiáša? Boh tu obracia hore nohami všetky naše náboženské predstavy a očakávania. Boh silný a účinný, Boh, ktorý dá raz dva do poriadku všetko to, čo chceme my, to by sme ešte vedeli prijať. Ale bezbranné malé dieťa nám má zastupovať Božie skutočnosti? Práve to je paradox našej viery.
Dokážeš ma prijať takého, aký som, dokážeš prijať život taký aký je a dokážeš prijať aj seba samého? Alebo kráčaš životom a tvrdo si presadzuješ svoje túžby, plány a predsavzatia.
Až keď dokážeme prijať seba i iných, ako krehké, zraniteľné a smrteľné bytosti, dokážeme prijať aj život v jeho mnohotvárnosti a komplexnosti. Ak dokážeme objaviť Boha v malom bezbrannom dieťati, až potom sme vnútorne prijali zjavenie – odhalenie Pána v betlehemskom dieťati, až potom môžeme povedať: Božie stvoriteľské Slovo, ktoré bolo od počiatku a ktoré dokáže utvárať skutočný život naozaj existuje. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, akú má od Otca jednorodený Syn plný milosti a pravdy“ (Jn 1, 14).
fr. Michal Milan Krovina, OP