Veľkonočná nedeľa

Sk 10, 34-44

Ženy blízke Ježišovi mu idú vykonať poslednú službu. Skoro ráno idú pomazať jeho mŕtve telo voňavými masťami. Ale keď prídu k jeho hrobu, hrob nájdu prázdny a Ježišovo telo tam nie je. Rozrušené prichádzajú s touto správou k apoštolom, ale apoštoli im neveria. Apoštol svätý Peter je jedným z nich. Zažil to na vlastnej koži.

V Skutkoch apoštolov káže pre rímskeho dôstojníka Kornélia a pre jeho priateľov.

Kornélius je pohan a Peter by k nemu nikdy nevkročil, keby mu to nebolo výslovne prikázané. Aj v Petrovi je dosť pýchy na to, že patrí k vyvolenému národu. Od útleho detstva je vychovávaný k tomu, že Boh si ich vybral a dal im prednosť pred všetkými inými národmi.

Kornéliovi a jeho priateľom sa však Peter prihovára pokorným vyznaním: „Naozaj poznávam, že Boh nikomu nenadŕža, ale v každom národe je mu milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (porov. SK 10, 34-35).

Až keď si Peter uvedomil a spracoval skutočnosť, že Boh nerobí rozdiely medzi ľuďmi, káže o Ježišovi Kristovi, ktorý je Pánom všetkých ľudí. Nehovorí o Ježišovej náuke, ale o jeho živote, o jeho skutkoch a o uzdravovaní tých, ktorí to potrebovali. Boh bol s ním (s Ježišom), ale zavesili ho na drevo a zabili“ (porov. Sk 10, 39).

Kornéliovi a jeho priateľom môže Peter ohlásiť najväčšiu a najradostnejšiu správu, ktorej pôvodne sám neveril, keď v nedeľné ráno prišli ženy od prázdneho hrobu. Správu o Ježišovi, ktorý bol pochovaný ale vstal z mŕtvych.

To je vrcholný okamih jeho príhovoru: „Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu aby sa zjavil, nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili“ (porov. Sk 10, 40-41).

Každá svätá omša je príležitosťou prijímať zo stola jeho Slova a zo stola eucharistie. Fyzicky Pána Ježiša nevidíme, ale praktizujeme to v moci jeho zmŕtvychvstania. Pán Ježiš sa zjavil vo svojom vzkriesenom tele, ale nie všetkým, iba tým, ktorí boli na to určení.

Svätý apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, bol pochovaný, bol  tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, zjavil sa Kéfasovi (Petrovi) a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz… Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých ako nedochôdčaťu sa zjavil mne“ (porov. 1 Kor 15, 3-8).

„Boh nikomu nenadŕža…“. Tieto slová platia stále. Apoštol Peter, svedok vzkrieseného Krista, začína práve tým svoj príhovor. Pán Boh nenadŕža ani apoštolom, hoci práve ich si vyvolil.

Apoštoli nemajú iba privilégia, ale predovšetkým veľkú zodpovednosť: „Prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to Boh jeho ustanovil za sudcu živých a mŕtvych“ (porov. Sk 10, 42).

Aj apoštoli sú obmedzení, ako stvorené bytosti podobne ako my všetci. Aj pre nich rovnako ako pre nás platí to čo povedal apoštol Peter o Ježišovi Kristovi: „Pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí“ (porov. Sk 10, 43). To je záver Petrovho príhovoru Kornéliovi a jeho priateľom.

Zvestovanie smrti a vzkriesenia toho, ktorý je Pánom všetkých i apoštolov i zhromaždených pohanských poslucháčov. Ježiš Kristus je sudcom živých i mŕtvych a každému kto v neho verí budú odpustené hriechy, ak ich úprimne ľutuje a ponára sa do oceánu Božieho milosrdenstva.

Túto veľkonočnú správu slávime pri každej svätej omši, pri každom vysluhovaní sviatostí, vždy keď sa sýtime zo stola Božieho slova a zo stola eucharistie, vždy si pripomíname ukrižovaného, vzkrieseného a osláveného Ježiša Krista.

fr. Michal Milan Krovina, OP