🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Keď Kristus kráčal po tejto zemi, dotýkal sa ľudí a menil ich. Slepý nadobudol zrak, chromý chodil, malomocný bol očistený. Lenže najväčšie zázraky, ktoré Kristus urobil, neboli telesné uzdravenia, ale uzdravenia duše. „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy,“ povedal ochrnutému (porov. Mk 2, 5). Tým ukázal, že väčšia choroba ako paralýza je v srdci človeka a je ňou hriech. Práve preto prvý dar, ktorý dal Ježiš učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní, bola sviatosť zmierenia: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené“ (Jn 20, 23).

Keď sa približujeme k tejto sviatosti, prichádzame ako márnotratný syn – unavení zo sveta, špinaví, s túžbou po domove. Kňaz sa stáva bránou Božieho milosrdenstva, rukami, ktoré nás zodvihnú z prachu a vrátia nám synovskú dôstojnosť. Aká by bola tragédia, keby sme napriek tomuto daru chceli naďalej zostať v putách viny. Hriech nesmie mať posledné slovo, Božia milosť je totiž väčšia.

A pomazanie chorých? Nie je sviatosťou umierajúcich, ale žijúcich; je dotykom Kristovej ruky v našej slabosti. Je zároveň poslednou pečaťou milosrdenstva, ktorú Boh vkladá do našej duše pred veľkým návratom domov. Ak smrť nie je koniec, ale brána, potom je táto sviatosť kľúčom, ktorý nám bránu otvára. Kristus sa skláňa k trpiacemu a hovorí: „Neboj sa. Ja som premohol svet“ (porov. Jn 16, 33). Mnohí sa totiž dnes smrti boja. Zatvárajú pred ňou oči a chceli by žiť na zemi večne. Kresťan vie, že smrťou sa život nekončí, len sa mení. Verí, že za hranicou smrti nie je chladná temnota, ale otvorená náruč Otca. 

Keď Kristus visel na kríži, nezničil utrpenie, ale ho premenil. Tam, kde bol kríž, vyrástol strom života. Kde bola bolesť, zavládla láska a tam, kde smrť zabila Život, zrodila sa spása. Sviatosti uzdravenia robia to isté v našom živote: premieňajú hriech na milosť, bolesť na lásku a smrť na život. Sú bránami, cez ktoré vchádzame do Božieho kráľovstva. Sú miestami stretnutia, kde Boh sám berie naše rany a premieňa ich na pramene milosti. Keď nimi prejdeme s vierou, už nás nič neoddelí od tváre Boha, ktorý je láska sama a stane sa večným svetlom našej duše.

Samuel Peter Lovás, OP