Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby ju Slováci uctievali ako svoju patrónku. Jej národnou svätyňou je šaštínsky chrám.

V niektorých krajinách je viac známa ako „Bolestná Panna Mária“ (lat. Virgo Maria Dolorosa). Číslo sedem je v prvom rade symbolické, znamená plnosť. Predsa sa v Tradícii uctieva sedem Máriiných bolestí: 1. Proroctvo Simeona; 2. Útek do Egypta; 3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme; 4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste; 5. Ukrižovanie a smrť Ježiša; 6. Ježišovo sňatie z kríža; 7. Ježišov pohreb.

Freska Sedembolestnej Presvätej Bohorodičky, Tempesta a Circignani, Santo Stefano Rotondo, Rím

1. Proroctvo Simeona

Po štyridsiatich dňoch od narodenia Ježiša prinášajú rodičia dieťa do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi a priniesli zaňho obetu. Keď rodičia prinášajú dieťa, vezme ho do rúk prorok Simeon, velebí Boha a vyzná, že už uvidel Božiu spásu a môže byť v pokoji „prepustený“. Zároveň sa Mária dozvie, že Ježiš je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, a že jej vlastnú dušu prenikne meč. Svätá žena prorokyňa Anna velebí Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozpráva o dieťati. A čo Ježišovi rodičia? Jeho otec i matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

2. Útek do Egypta

Po odchode mudrcov od Svätej rodiny varuje anjel v sne Jozefa pred Herodesom. Ešte v tú noc sa vyberú na púť do neznáma. Ich cesta celkom určite nebola pokojným výletom. Zo strohej informácie od anjela, ktorú Mária prijala s maximálnou dôverou voči manželovi, nevedeli ako, čo ani kde. Ponáhľali sa a putovali so strachom, aby ich niekto nevidel, neudal, neprenasledoval. Išli dlho až do celkom neznámeho kraja, medzi neznámych ľudí, ktorí ich zrejme neprijali  s vrúcnym objatím. Boli v dnešnej reči jednoducho utečenci. V cudzom svete žili niekoľko rokov.

3. Strata Ježiša v chráme

S dvanásťročným Ježišom putujú rodičia do jeruzalemského chrámu. Cestou naspäť nemôžu dieťa nikde v zástupe nájsť. Mária s Jozefom sa teda vrátia do Jeruzalema. Hľadajú ho s bolesťou tri dni.

4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste

Mária bola pri svojom Synovi až do konca. Videla, ako jej milované dieťa surovo bičujú, ako ho znevažujú a posmievajú sa mu, pľujú naňho a zaobchádzajú s ním, akoby bol bezcenný predmet, a nie človek. Jeho poníženie ju bolelo viac, ako keby znevažovali ju samu, pretože vedela, že Ježiš je skutočný Boh. Podľa videní, ktoré mala blahoslavená Anna Katarína Emmerichová, Mária niekoľkokrát od psychickej vyčerpanosti a duševnej trýzne omdlela. Všetko utrpenie však prijímala s pokorou, bez hystérie a kriku, bez zúfalstva. Určite však nie s ľahkosťou, ľahostajnosťou, ani bezcitne. Mária bola žena ako každá iná, ktorá ťažko znáša pohľad na to, ako jej dieťa trpí. Vo svojej viere sa však dokázala pozerať na seba a svoj život Božou optikou, vedela prijať, že existuje hlbšia realita, ktorá nie je viditeľná očami, ktorú nechápeme vtedy, keď sa deje, ktorej nerozumieme a môžeme ju prijať len v dôvere… Ja neviem, bolí to, je mi ťažko, je to neznesiteľné… ale, Bože, Ty vieš a to mi musí stačiť.

5. Ukrižovanie a smrť Ježiša

Kalvária. Krv, bolestné vzdychy, roztrhané telo, klince, nahota, zneuctenie. Mária stojí pod krížom a trpí spolu so Synom. Ježiš odchádza v bolestiach, ale žiadna krutosť nemohla zničiť jeho lásku. Ani to najväčšie zlo nebolo prekážkou, aby miloval. Miloval aj na kríži, všetkých, aj tých, ktorí sa k nemu správali zversky, ktorí sa hlúpo až zvrhlo posmievali. Rovnako aj Mária, prijíma, neživí v sebe horkosť a hnev, ale miluje. Miluje aj tých, ktorí nenávidia, ktorí ubližujú jej Synovi.

Mária vyslovila to rozhodné „staň sa“ na Kalvárii. Bola to určite tá najťažšia skúška, pri ktorej Matka ukázala svoju odovzdanosť v tej najvyššej miere. Jej Syn sa stal Kráľom, prorokom Najvyššieho a ona sama tou, ktorú budú blahoslaviť všetky pokolenia. Stalo sa to ale celkom inak, ako by to človek očakával, predstavoval si a ako by si to prial.

6. Mária drží v náručí mŕtve telo svojho Syna

Posledné slová na kríži. Mocný hlas, výkrik a potom už iba nevládne telo. Koniec. Matka drží v náručí mŕtveho Syna. Bolesť nemá hraníc. Takto sa to malo všetko skončiť? Nemohol ten, ktorý uzdravoval, kriesil, sýtil zástupy z niekoľkých bochníkov chleba… nemohol jednoducho zasiahnuť a zabrániť takejto potupnej smrti? Kde je ten Boh, ktorý jej posielal anjela, aby zvestoval narodenie Božieho Syna, aby ich chránil pred Herodesom, ten Boh, ktorý môže všetko zmeniť? Mária verí. To, čo vyzerá ako koniec, je v skutočnosti začiatok. „Hľa, ja robím čosi nové, práve to klíči, nebadáte?“ (Iz 43, 19)

7. Mária pochováva telo svojho Syna

Mária stojí pri hrobe svojho Syna. Možno si premieta celý svoj život. Ako ju navštívil anjel a povedal jej, že počne a porodí syna.  „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Ako to? Nebude konca… jej Syn tu leží mŕtvy. Vtedy, pri Zvestovaní privolila anjelovi: „Nech sa mi stane…” Akoby povedala – môj život nie je v mojich rukách, odovzdávam ho tomu, od ktorého som ho dostala. Mária podpísala Bohu bianko a nikdy ho nestiahla späť. Celý život ostáva verná tomuto postoju – je služobnica, bude robiť presne to a len to, čo od nej chce jej Pán. To isté hovorí aj teraz, keď nehybné telo jej Syna ostáva ležať v studenom hrobe – „Nech je tak, ako chce môj Pán.”

Mária – žena vyvolená, milostiplná, požehnaná. V živote však ťažko skúšaná, bolestiplná, zdanlivo Bohom zabudnutá. Len cez okuliare viery vidíme to, čo na prvý pohľad nevidno. Že všetko utrpenie, ktorým prešla a ktorým prechádzajú všetci Bohu verní, je tým ohňom, v ktorom sa čistí zlato a striebro. A viete, ako dlho drží kováč zlato v ohni? Má na to celkom jednoduchú pomôcku – kým v ňom neuvidí svoju tvár. Áno, v Márii Boh celkom iste svoju Tvár uvidel a stále vidí. Tešme sa, že aj my sme tí požehnaní a Bohom vyvolení, ktorých očisťuje, aby aj v nich – v nás – uvidel svoju Tvár…

 

-js-

Obrázok: commons.wikimedia.org