Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pripadá na piatok po oktáve slávnosti Najsvätejšieho tela a krvi.

Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca má v Cirkvi svoju tradíciu. V stredoveku prehlbovali toto učenie svätý Bernard (+1153), svätý Bonaventúra (+1274), a mystici ako svätá Luitgarda (+1246), svätá Matilda z Magdeburgu (+1282), sväté sestry Matilda (+1299) a Gertrúda (+1302) z kláštora Helfta, Ludolf Saský (+1378), svätá Katarína Sienská (+1380). V 17. storočí sa táto úcta rozšírila vďaka zjaveniam svätej Margite Márii Alacoque, ktorá dostala od Ježiša poslanie šíriť úctu k jeho Srdcu ako k symbolu jeho nekonečnej lásky k ľudstvu.

Pompeo Batoni (1708–1787): Božské Srdce Ježišovo

Zjavenia svätej Margity Márie Alacoque

Prvé zjavenie mala svätá Margita 27. decembra 1673. Práve zotrvávala v adorácii pred Najsvätejšou Sviatosťou, keď sa jej v oslnivom lesku zjavilo Božské Srdce ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom.

Druhé zjavenie mala v piatok po oktáve Božieho tela v roku 1674. Videla päť Kristových rán a počula hlas: „Nemôžeš mi preukázať väčšiu lásku, ako keď rozšíriš úctu k môjmu milujúcemu Srdcu. Len poníženosťou a utrpením sa môžeš stať dokonale hodná tejto milosti.“ Ďalej jej Ježiš povedal: „Pozri, toto Srdce, ktoré tak veľmi milovalo ľudí, že aj samo seba strávilo, len aby ukázalo svoju lásku. Namiesto vďačnosti sa mu však za odplatu od veľmi mnohých dostáva nevďak. Preto od teba žiadam, aby prvý piatok po oktáve slávnosti môjho Božského tela bol ustanovený ako zvláštna slávnosť, aby sa v ten deň uctievalo moje Srdce slávnostným odprosovaním a aby v ten deň ľudia pristupovali k sv. prijímaniu s tým úmyslom, aby sa vynahradili nesčíselné zneuctenia, ktorých sa mu dostalo po ten čas, čo bolo vystavené na oltári.“

Tretie zjavenie sa udialo v nedeľu 16. júna 1675. Spasiteľ žiadal Margitu, aby pristupovala vždy prvý piatok v mesiaci k svätému prijímaniu a odprosovala za urážky, ktoré boli v tom mesiaci spáchané proti Najsvätejšej Sviatosti. Odvtedy svätá Margita vždy v noci zo štvrtka na piatok prežívala smrteľnú úzkosť, ktorú pociťoval Ježiš v Getsemanskej záhrade.

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Názov encykliky pochádza z prvých slov verša v Knihe proroka Izaiáša 12, 3: „Budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy.“ Pius XII. varuje pred dvoma nepochopeniami tejto úcty: naturalizmom a sentimentalizmom. Naturalizmus, ktorý by sa pozeral na Ježišovo Srdce z medicínskeho hľadiska len ako na biologický orgán. Sentimentalizmus, ktorý redukuje náboženstvo na sentimentálny dojem. Pius XII. videl v úcte Božského Srdca rozhodnutie človeka čerpať tie vlastnosti, ktorými sa vyznačuje Božia láska.

Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún.