Prečo slávime svätých Petra a Pavla v jeden deň? Obidvaja zomreli ako mučeníci v Ríme a keď roku 258 cisár Valerián rozkázal zničiť hrobky kresťanov, veriaci ukryli pozostatky Petra a Pavla práve v noci 29. júna. 

Peter, prvý pápež

Svätý Peter bol synom Jonáša. Povolaním bol rybár. K Ježišovi ho doviedol brat Ondrej a spoločne sa stali jeho učeníkmi. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Ježiš mu dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená Skala. Je vo Svätom písme najčastejšie spomínaným učeníkom.  Svätý Lukáš opisuje zázračný rybolov, po ktorom Peter vyzná: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ (Por. Lk 5, 1-8).

Keď sa Ježiš učeníkov pýtal, za koho ho ľudia pokladajú, Peter  odpovedal : „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Kristus mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach… Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“ Hneď na to začal Ježiš hovoriť učeníkom o utrpení, ktoré musí podstúpiť. Peter si ho vzal bokom a dohováral mu: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ Na čo ho Ježiš ostro zahriakol: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Por. Mt 16).

Peter bol spolu s Jakubom a Jánom Ježišovým dôverným priateľom. Títo traja boli svedkami Premenenia na vrchu Tábor, vzkriesenia Jairovej dcéry a agónie v Getsemanskej záhrade.

Peter sa veľkodušne vzdal všetkého, ale neštíti sa spýtať: „Čo z toho budeme mať?“ (Por. Mt 19.27)

Peter je ochotný prijať Ježišovo učenie o odpustení, ale navrhuje hranicu sedemkrát. Vo viere kráča po vode, no v pochybnostiach sa potápa. Odmieta, aby mu Ježiš umyl nohy, a potom chce očistiť celé telo. Pri Poslednej večeri prisahá, že Ježiša nikdy nezaprie, a potom prisahá slúžke, že toho muža nikdy nepoznal. Lojálne odoláva prvému pokusu zatknúť Ježiša odrezaním Malchusovho ucha, no nakoniec s ostatnými utečie. Keď Ježiš v hĺbke svojho smútku na neho hľadí a odpúšťa mu, odchádza a prelieva horké slzy. Vzkriesený Ježiš sa ho trikrát pýta, či ho má rád. „Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: Máš ma rád? a povedal mu: Pane, ty vieš všetko ty dobre vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal: Pas moje ovce!“ (Jn 21,17)

Peter je tým, kto iniciuje voľbu dvanásteho apoštola namiesto Judáša. Začína ako prvý hovoriť po zoslaní Ducha Svätého. Vynesie rozdudok nad Ananiášom a Zafirou. Krstom pohana stotníka Kornélia otvára brány Cirkvi pre Nežidov. Po uväznení ho anjel zázračne vyslobodzuje.

Vo Svätom písme máme dva Petrove listy.

Peter zomrel mučeníckou smrťou asi v roku 64. Necítil sa hodný zomrieť rovnakou smrťou ako Spasiteľ, preto bol ukrižovaný dole hlavou. Na mieste jeho smrti stojí dnes Bazilika sv. Petra v Ríme.

El Greco (1541–1614): Svätý Peter a svätý Pavol

 Pavol, Apoštol národov

Svätý Pavol sa narodil okolo roku 5 v Tarze v rímskej provincii Cilícia (dnešné Turecko). Od mladosti mal pravdepodobne dve mená: Šaul, podľa prvého izraelského kráľa a Pavol (Paulus = malý, nepatrný). Bol vzdelaný rímsky občan, jeho učiteľom bol slávny Gamaliel. Povolaním bol výrobcom stanov. A bol tiež zbožným farizejom. Horlivo bojoval proti novej rozmáhajúcej sa sekte kresťanov. Bol nepriamym účastníkom umučenia svätého Štefana. Na ceste do Damasku, kde sa tiež chystal prenasledovať kresťanov, sa mu zjavil vzkriesený Ježiš Kristus. Krátko nato sa dal pokrstiť a ohlasoval kresťanské náboženstvo. Podnikol tri misijné cesty. Je autorom 13 listov. V Antiochii bol Božou milosťou uchvátený do tretieho neba. Ale do tela mu bol daný osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval.

Prvá misijná cesta (47-48 po Kr.):

Pavol cestoval spolu s Barnabášom a Jánom Markom z Antiochie v Sýrii na Cyprus a do Malej Ázie. Založil cirkvi v mestách ako Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra a Derbe. V Lystre ho ľudia uctievali ako boha, ale neskôr ho kameňovali, až kým ho nepovažovali za mŕtveho. Po návrate sa spolu s Barnabášom zúčastnili na apoštolskom sneme v Jeruzaleme.

Druhá misijná cesta (49-52 po Kr.):

Pavla sprevádzali Silas, neskôr Timotej. Cesta viedla do Malej Ázie a odtiaľ na európsky kontinent do Filíp, Solúnu, Atén a Korintu, kde založil významné kresťanské obce. Počas pobytu v Korinte napísal Prvý a Druhý list Solúnčanom. Potom sa cez Efez vrátil do Antiochie v Sýrii.

Tretia misijná cesta (52-58 po Kr.):

Pavol sa tri roky zdržal v Efeze. Napísal tu List Galaťanom, Prvý list  Korinťanom a zrejme aj List Filipanom. Pre prenasledovanie odišiel z Efezu cez Macedónsko (tu napísal Druhý list Korinťanom) do Korintu. Z Korintu poslal List Rimanom a potom sa vrátil do Jeruzalema, aby priniesol tunajším chudobným kresťanom výťažok zbierky z Macedónska a Korintu.

V Jeruzaleme ho zatkli a strávil dva roky vo väzení (58-60). Odtiaľ napísal List Kolosanom, Efezanom a Filemonovi. Aby sa vyhol židovskému súdu, odvolal sa na cisára a prokurátor ho poslal loďou do Ríma. Tu bol väznený ďalšie dva roky (61-63).

Pavol sa z rímskeho väzenia vyslobodil, ohlasoval evanjelium v Španielsku. V Efeze nechal Timoteja a na Kréte Títa, aby organizovali cirkevné obce. V Macedónsku napísal Prvý list Timotejovi a List Títovi. Krátko pred mučeníckou smrťou napísal Druhý list Timotejovi.

Pavol bol sťatý mečom pravdepodobne v blízkosti Ostijskej cesty v Ríme v roku 67.

-js-

Obrázok: commons. wikimedia.org