Podobenstvá o nebeskom kráľovstve (Mt 13)
Podstatná časť Matúšovho evanjelia pozostáva z piatich Ježišových rečí, ktoré sa striedajú s naratívnymi celkami. V januárovej formačnej téme sme sa oboznámili s naratívnym celkom Mt 11-12, v ktorom nám autor naznačil, že Ježišovo pôsobenie vyvoláva rôzne reakcie: na jednej strane je to odmietnutie, na druhej strane tu však zostáva skupinka verných, ktorá začína tvoriť novú Ježišovu rodinu. Mt 13 obsahuje ďalšiu Ježišovu „kázeň“ – tzv. reč v podobenstvách, v ktorej sa Ježiš pokúsi vysvetliť, prečo jeho hlásanie vyvoláva rôznorodé odozvy. Tieto Ježišove podobenstvá majú jednu spoločnú tému: nebeské kráľovstvo. Je ich sedem, čo naznačuje symbol plnosti:
- podobenstvo o rozsievačovi,
- podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou,
- podobenstvo o horčičnom zrnku,
- podobenstvo o kvase,
- podobenstvo o poklade v poli,
- podobenstvo o perle a
- podobenstvo o rybárskej sieti.
Niektorí biblisti v tejto reči vidia centrálnu časť Matúšovho evanjelia: zvesť o tajomstvách nebeského kráľovstva.
Vymedziť Ježišovu reč v podobenstvách nie je náročné: začiatok tvorí opis situácie: „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách“ (Mt 13,1-3) a záver tvoria slová „Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ“ (Mt 13,53).
Za pozornosť však stoja aj verše, ktoré vzápätí pokračujú: „Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome“ (Mt 13,54-58). V týchto veršoch opäť zaznievajú otázky o skutočnej Ježišovej identite, zároveň však otvárajú nasledujúci naratívny celok Mt 14-17, ktorý sa započal odmietavou reakciou na Ježiša v jeho domovine. Odmietavé reakcie budú eskalovať a vyvrcholia Ježišovou smrťou. Dôležitá je však aj téma Ježišovej rodiny v tomto kratučkom úryvku. Ak sa teda pozrieme na Mt 13 z „vtáčej perspektívy“, tak vidíme, že Ježišova reč v podobenstvách o nebeskom kráľovstve je orámovaná témou Ježišovej rodiny (Mt 12,46-50 a 13, 54-58), čo vrhá trocha svetla na fakt, že nebeské kráľovstvo je vlastne totožné so skutočnou Ježišovou rodinou, ktorá však nie je založená na pokrvnom pute, ale naplnení Božej vôle: „každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka“ (Mt 12,50).
Zvláštnosťou je, že táto Ježišova reč nie je súvislým Ježišovým monológom ako napríklad Reč na vrchu (Mt 5-7), ale že túto Ježišovu reč prerušujú dve výzvy zo strany učeníkov: najskôr, keď Ježiš rozpovedal podobenstvo o rozsievačovi, „pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ (Mt 13,10) a neskôr, keď Ježiš „rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli„“ (Mt 13,36). Zároveň si vďaka tomuto veršu môžeme uvedomiť ďalšiu skutočnosť: táto reč sa nedeje na jednom mieste, tak ako tomu bolo v prípade Reči na vrchu. Ježiš v tomto prípade opúšťa široké zástupy a šíre more a vchádza so svojimi učeníkmi do domu, kde im podá vysvetlenie podobenstva o kúkoli a na dôvažok pridá ďalšie tri podobenstvá.
Zdá sa, že tieto zmeny miesta a rozsahu poslucháčov majú strategický význam: čitateľ alebo poslucháč sa na začiatku Mt 13 ocitá kdesi v zástupe anonymných poslucháčov. Keď učeníci položia otázku „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“, tak si aj poslucháč uvedomí, že tiež nie celkom dobre rozumie Ježišovmu podobenstvu. Po Ježišovom vysvetlení podobenstva sa takpovediac poslucháč stáva súčasťou užšieho okruhu učeníkov, čo zvýrazní aj prechod z morského pobrežia do intímneho prostredia domu (13,36); a keď sa už čitateľ (poslucháč) ocitol pod jednou strechou uprostred učeníkov, dozvie sa, že ak chce patriť do tohto okruhu, musí z Ježišových slov vyvodiť aj určité dôsledky pre svoj život.
Hoci táto Ježišova reč obsahuje viacero podobenstiev, iba prvé dve z nich sú nosné a Ježiš podáva k nim vysvetlenie:
- podobenstvo o rozsievačovi
- podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou
Taktiež práve v súvislosti s týmito dvomi podobenstvami Ježiš uvedie dva výslovné odkazy na starozákonné texty. Teda môžeme si všimnúť, že Mt 13 tvoria dva paralelné celky, ktoré pozostávajú z nosného podobenstva, výzvy apoštolov o vysvetlenie, starozákonného citátu a vysvetlenia podobenstva:
A: Podobenstvo o rozsievačovi
- žiadosť učeníkov o vysvetlenie: „prečo hovoríš v podobenstvách?“
B: odkaz na Izaiáša 6,9-10
C: vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi
A‘: podobenstvo o kúkoli
B‘: odkaz na Žalm 78,2
- žiadosť učeníkov o vysvetlenie podobenstva o kúkoli
C‘: vysvetlenie podobenstva o kúkoli
Avšak druhá tabuľa tohto diptychu (dvoch obrazov tvoriacich jeden celok, napríklad oltár, pozn.) (12, 24-52) je omnoho pestrejšia: vysvetlenie podobenstva o kúkoli je orámované dvomi dvojicami podobenstiev:
A‘: podobenstvo o kúkoli
- dve podobenstvá o vzraste (o kvase a horčičnom semienku)
B‘: odkaz na Žalm 78,2
C‘: vysvetlenie podobenstva o kúkoli
- dve podobenstva o nájdení skrytých vecí (o poklade a o perle)
Každá dvojica podobenstiev má svoju spoločnú tému: prvá dvojica (o kvase a horčičnom semienku) má spoločnú tému vzrastu z nepatrných začiatkov do obrovských rozmerov, druhá dvojica (o poklade a perle) má spoločnú tému skrytosti, ako aj to, že keď hlavný aktér týchto podobenstiev objaví poklad (perlu), je ochotný vzdať sa všetkého, aby ich získal. Prvá dvojica má za cieľ teda vyjadriť, že nebeské kráľovstvo začína nepatrnými začiatkami, ale má tendenciu rozšíriť sa do enormných rozmerov, kým druhá má za cieľ vykresliť to, že kto pochopí tajomstvo nebeského kráľovstva, pochopí i jeho nesmiernu hodnotu a je ochotný pre nebeské kráľovstvo obetovať všetko.
Aby Ježišova reč v podobenstvách bola ešte pestrejšia, Ježiš pridáva ešte jedno podobenstvo: o rybárskej sieti. Toto podobenstvo má však s podobenstvom o kúkoli spoločnú tému konečného zúčtovania – posledného súdu.
Prvá časť tohto diptychu (12,1-23) je zameraná na ľudské srdce, ktoré je akýmsi mikrokozmom, v ktorom zvesť o Božom kráľovstve buď prináša, alebo neprináša úrodu. Podobenstvo obrazne naznačuje odpoveď na otázku, prečo nenachádza Ježišova zvesť o Božom kráľovstve patričnú odozvu (úrodu).
Na prvý pohľad vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi môže vyznievať dosť pesimisticky, ale nie je to celkom tak. Je skôr realistické: opisuje stav, aký je. Ježiš si vypomáha pri opísaní tohto stavu Izaiášovými slovami. Prorok Izaiáš sa touto tvrdou výčitkou pôvodne obracal na svojich súčasníkov. Izaiášove slová však majú nadčasový ráz: ako platili za Izaiášových čias, tak platili aj za Ježišových čias a na svojej aktuálnosti nestrácajú ani dnes. Aj dnes často hľadíme a nevidíme, počúvame a nechápeme, pretože srdce nám otupelo. Zatvárame si oči i uši, aby sme nevideli a nepočuli pravdu, aby sme nemuseli zmeniť svoje zmýšľanie a obrátiť sa; ale evanjelium a tajomstvo nebeského kráľovstva je práve o obrátení a zmene zmýšľania!
Ak si otvoríme oči a uši, zbadáme, že aj dnešný svet je v kríze. Ježiš nám ponúka liek – obrátenie. Riešením dnešnej krízy je návrat k Bohu, život podľa evanjelia. V Európe je Ježišova zvesť známa už stáročia, napriek tomu nechápeme, nepočujeme, nevidíme… a zatvárame si oči, aby sme nevideli poklad, ktorý máme v Ježišovej zvesti ukrytý priamo pred nosom…
Ježiš nie je prorok skazy, ale prorok nádeje, a tak aj podobenstvo o rozsievačovi končí pozitívne: „kto počúva slovo a chápe ho, ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú“ (Mt 13,23) a Ježiš v pozitívnom zmysle završuje aj svoj citát z Izaiáša – nekončí žiadnou Jóbovou zvesťou, ani slovami beznádeje, ale blahoslavenstvom: „blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú“ (Mt 13,16).
Kým prvá časť diptychu bola zameraná na mikrokozmos – na ľudské srdce, druhá časť diptychu má globálne rozmery: roľou je tentokrát celý svet a v čase sa upiera až k poslednému zúčtovaniu – k poslednému súdu. Ako podobenstvo o kúkoli, tak aj podobenstvo o sieti hovoria, že posledné slovo na tomto svete nebude mať zlo, ale Boh. Obe podobenstvá však obrazne vypovedajú aj o tom, prečo Boh „toleruje“ zlo. Pretože dáva šancu na obrátenie. Ilustrovať si to môžeme aj na samotnom Matúšovi. Mýtnik Matúš sa spočiatku mnohým javil ako neužitočný kúkoľ, ktorý by mnohí horlivci najradšej čím skôr vytrhli z izraelskej zeme. Nakoniec sa však ukázalo, že tento mýtnik je rýdzou pšenicou, ktorá dokáže zo seba vydať stonásobok. Čo keby ho bol Boh predčasne vytrhol? Nebolo by Matúšovho obrátenia a pravdepodobne ani jeho evanjelia… A čo povedať o Pavlovi a naprieč stáročiami o mnohých ľuďoch, ktorí sa obrátili od zla k dobru a ich obrátenie prinieslo veľa dobrého? V každom z nás je semienko, malý kvások dobra, ktoré nás môže prekvasiť ako jednotlivcov, tak aj celú spoločnosť. Hŕstka Ježišových učeníkov dokázala prekvasiť vtedajšiu spoločnosť a z malého semienka sa stal strom, ktorý sa dnes rozprestiera po celom svete a stále – aj napriek rôznym problémom – prináša ovocie.
Podobne to platí aj v prípade našej rehole: keď svätý Dominik rozposielal prvých bratov z Toulouse na rôzne miesta, bratia nechápali, prečo to robí, veď ich je tak málo. Dominik odpovedal, že keď je zrno pohromade, kazí sa, a tak prvých bratov „rozsial“ po rôznych miestach, aby tam aj oni rozsievali Božie slovo; a hoci spočiatku nebolo nič vidno, keď sa teraz po 800 rokoch obzrieme dozadu, tak môžeme uzrieť, že z Dominikovho horčičného semienka vyrástol majestátny céder, ktorý sa dnes rozprestiera po všetkých kontinentoch.
Pre zaujímavosť si môžeme všimnúť štatistiku, ktorú magister rehole brat Gerard Francisco Timoner III. uvádza vo svojej správe pre generálnu kapitulu, ktorá sa má uskutočniť v júli 2022 v mexickom Tultenangu: „za rok 2020 máme 5 117 bratov s profesiou. Z toho je 737 bratov študentov-klerikov, 116 prechodných diakonov (diakonov, čakateľov na kňazskú vysviacku), 15 stálych diakonov, 245 bratov spolupracovníkov, 4 023 kňazov a 41 biskupov. Máme 164 novicov a 5 novicov pre bratov spolupracovníkov.
Bratia sú prítomní v 37 provinciách a 6 viceprovinciách. Z týchto provincií sú 2 v Afrike, 5 v Ázii a Tichomorí, 20 v Európe (9 na Pyrenejskom polostrove, v Taliansku, v Čechách, v Chorvátsku, na Malte a na Slovensku; 11 v severozápadnej Európe, v Kanade a v Poľsku), 6 v Latinskej Amerike a Karibiku a 4 sú v Spojených štátoch amerických. Zo šiestich viceprovincií sú 2 v Afrike, 2 v Ázii a Tichomorí a 2 v Latinskej Amerike a Karibiku. Desať provincií má 18 provinčných vikariátov, ktoré sú prítomné v Afrike (4), Ázii a Tichomorí (4), Európe a Kanade (6), Latinskej Amerike (4).
V roku 1921 na sedemsté výročie svätého Dominika, Analecta evidovali 4 737 bratov (v tomto množstve sú započítaní brati kňazi, bratia študenti a novici, avšak nie bratia spolupracovníci), a 946 bratov kooperátorov (conversi). Naše čísla sa za posledných sto rokov dramaticky nezmenili. Čo sa zmenilo, bolo geografické rozmiestnenie bratov z Európy a Ameriky do Afriky a Ázie a Tichomoria.“
Brat Gerard uvádza údaje aj za iné vetvy rehole, z ktorých si všimnime vetvu, do ktorej patríme: „Podľa štatistických informácií k júnu 2021 existuje 2 212 laických dominikánskych bratstiev so 128 287 členmi v 75 krajinách. V porovnaní s rokom 2020 ide o nárast o 32 bratstiev a 749 členov za rok 2021. V Európe je 5 377 dominikánskych laikov, ktorí patria do 372 bratstiev, ktoré sú prítomné v 25 krajinách. V Latinskej Amerike a Karibiku je 1 862 členov, ktorí patria do 156 bratstiev prítomných v 23 krajinách. V Spojených štátoch a Kanade je 2 749 členov, ktorí patria k 164 bratstvám, prítomných v 2 krajinách. V Ázii a Tichomorí máme 117 749 členov v 1 491 bratstvách prítomných v 12 krajinách. A v Afrike máme 550 členov, ktorí patria do 29 bratstiev, ktoré sú prítomné v 13 krajinách.“
Za 800 rokov môžeme vravieť aj o bohatom a pestrom ovocí, ktoré rehoľa priniesla. Neboli to len veľkí teológovia typu Albert Veľký, Tomáš Akvinský či Yves Congar, ale aj umelci ako fra Angelico alebo nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Sigrid Undsetová; na charitatívnom poli Katarína Sienská či Martin de Porres, na poli ľudských práv Bartolomé de las Casas, Antonio de Montesinos, jeden z otcov medzinárodného práva Francisco de Vittoria či nositeľ Nobelovej ceny za mier Dominique Pira.
Ježiš svoju reč v podobenstvá uzatvára slovami, že „každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, sa podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13,52) a naozaj, rehoľa za tie stáročia zhromaždila obrovské duchovné bohatstvo, z ktorého môžeme stále čerpať, vynášať veci nové i staré a priam márnotratne ich rozsievať i v dnešnom svete. Výzva nechať sa prekvasiť Božím slovom a pomôcť ním prekvasiť aj dnešný svet je stále pred nami.
Biblický text: Mt 13
Modlitba: Večný Bože, ty si sa nám daroval vo svojom Slove, daj, aby sme s ochotou prijímali tvoje slovo, zachovávali ho v dobrom a šľachetnom srdci, a tak aby sme s vytrvalosťou prinášali úrodu, ktorá zostáva pre večný život. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.
