Ľubovoľná spomienka
Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
MODLITBA
Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.