Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika, a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9. marca 1253 a jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4. júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z viery s rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.