Rozmanitosť je vpísaná do reality sveta. Skaly, rastliny a zvieratá zdobia svet v širokej škále druhov. Existencia mnohých vecí a mnohých druhov vecí ukazuje mnohorakú a nekonečnú dokonalosť Stvoriteľa. Tak ako táto rozmanitosť existuje v prírode, tak existuje v poriadku nadprirodzenom, teda v poriadku milosti. Svätý Pavol to učí vo svojom liste Efezanom:
Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku,
. (Ef 4, 7.11-13)
Jedna zvláštna milosť, ktorú Boh dáva dušiam, je zvláštna láska k Eucharistii. Táto zvláštna láska presahuje obyčajnú lásku k Najsvätejšej sviatosti, ku ktorej Boh povoláva každého kresťana. Táto láska je mimoriadnym druhom lásky – túžbou byť s Ježišom, to znamená zotrvať v jeho prítomnosti a v intimite zdieľať myšlienky a tajomstvá srdca. Predtým, ako Syn Boží ustanovil sviatosť svojej prítomnosti pod závojom chleba a vína, najprv povolal mužov a ženy k dôvernému priateľstvu so sebou samým ako Slovo, ktoré sa stalo telom.
Jedným z takýchto príjemcov tejto špeciálnej lásky je svätý Ján, milovaný učeník. Ježiš povolal Jána k zvláštnemu povolaniu, k povolaniu utešiť svoje Najsvätejšie Srdce svojím priateľstvom. Najmladší z apoštolov Ján rozumel Ježišovi a utešoval ho svojou lojálnou prítomnosťou, vierou a dôverou. Bol to Ján, ktorý pri Poslednej večeri položil hlavu blízko Kristovej hrudi a pozorne počúval svojho milovaného učiteľa a priateľa. Bol to Ján, ktorý, keď všetci ostatní apoštoli opustili Ježiša, zostal so svojím priateľom na kríži a ponúkal svoje tiché pohľady viery, lásky a dôvery. A práve tento milovaný Pánov priateľ, keď s Petrom nevládali vytiahnuť z vody zázračný úlovok rýb, spoznal vzkrieseného Ježiša na brehu Tiberiadského mora a povedal: „To je Pán! (Ján 21, 7). Táto milosť dôverného priateľstva medzi Jánom a Ježišom nepoznala hraníc, takže keď Ježiš vystúpil k Otcovi a už ho nebolo možné vidieť v tele, Ján nepochybne pokračoval v prebývaní so svojím Pánom a Bohom, ktorý je teraz skrytý pod spôsobom chleba a vína.
Ježiš pokračuje v udeľovaní tej istej milosti dôverného priateľstva aj dnes. Povoláva k sebe všetky duše, ale sú aj takí, ktorým Ježiš ponúka milosť byť jeho blízkymi priateľmi, podobne ako svätý Ján. Títo blízki priatelia sú tí, ktorí sa cítia priťahovaní k tomu, aby boli v spoločnosti Ježiša, aby zostali v jeho prítomnosti a utešovali ho svojím priateľstvom. Títo priatelia chodia k Eucharistii, sviatosti Kristovej prítomnosti. Idú na Eucharistiu, aby našli svojho majstra, svojho učiteľa, svojho Pána, svojho priateľa. Tam títo priatelia robia spoločnosť Ježišovi a ticho ho milujú. Možno môžeme týchto blízkych Ježišových priateľov nazvať „eucharistickými dušami“. Sú to muži a ženy v Cirkvi každej doby, druhu a miesta. Ich hodnota pre Cirkev nevyplýva z rôznorodosti ich pomerov, ale skôr z miery Kristovho daru, ktorý im dal na budovanie Kristovho tela.
Br. Raphael Arteaga, OP
Obrázok: pixabay.com
