🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Pokoj a dobro! 

Slnko žiari nad nami a prebúdza prírodu k životu po zimnom spánku. Jar prichádza. Jar je novosťou a sviežosťou, ktorá obveseľuje srdce človeka. Prvé kvety v našich záhradách sú láskyplným pohladením duše i tela.  

Zdá sa mi, že sviatosť zmierenia je pre kresťana práve takýmto pohladením, jarou Božej lásky, ktorá prebúdza k životu srdce uspaté hriechom a žiadosťami.  

V Písme čítame: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!” (Ef 5, 13-14). Kristus je tým Slnkom, čo roztápa ľady nášho srdca. Dáva nám nové srdce a nového ducha. Odstraňuje z nášho tela kamenné srdce a dáva nám srdce z mäsa. Boh nás stvoril ako dobrých, ako veľmi dobrých, so srdcom podľa svojho srdca. Ale do života človeka vstúpil hriech.  

„Hriech je predovšetkým urážkou Boha, prerušením spoločenstva s ním. Zároveň narúša spoločenstvo s Cirkvou.” (KKC 1440)

Ale Boh nás nenecháva napospas hriechu a odlúčeniu. Prichádza nám na pomoc. Posiela nám svojho jednorodeného Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy, aby sme mali skrze neho život (1 Jn 4, 9-10). Náš hriech nemení nič na tom, že Boh nás miluje. Jeho láska je stála a bezpodmienečná. Ako dobrý Otec vie, ako veľmi hriech škodí jeho deťom. Preto nás pozýva k obráteniu, k životu v plnosti, ktorý nám daroval v milovanom Synovi, našom Spasiteľovi.

Cirkevní otcovia hovoria o sviatosti zmierenia ako o záchrannej doske pre človeka po stroskotaní – teda po strate krstnej milosti (KKC 1446).

Vo sviatosti zmierenia sú dôležité dva rovnako podstatné prvky. Na jednej strane je to naša ľútosť, vyznanie hriechov a vykonané zadosťučinenie. Na druhej strane je to pôsobenie Boha službou Cirkvi, ktorá prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov, určuje spôsob zadosťučinenia, modlí sa za hriešnika a koná s ním pokánie (KKC 1448).  

Milosrdný Otec je prameňom zmierenia hriešnikov, ktoré sa uskutočňuje vyslovením slov rozhrešenia kňazom: „Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.” (KKC 1449)  

Vo chvíli rozhrešenia sa Boh skláňa k nám, berie na seba naše hriechy a odhadzuje ich preč. Viac si na ne nespomenie. Milosrdný Otec na nás hľadí s láskou, dvíha nás a berie nás do náručia. Jeho náruč je pevná. Sme opäť doma. Z úst kňaza na záver zaznieva: „Choď v pokoji, Boh ti odpustil.” Toto sú slová, ktoré prinášajú život. Sú semienkom nádeje padajúcim rovno do srdca.  

Milovaní, nech nás prijaté odpustenie vo sviatosti zmierenia premení na starostlivých pestovateľov semien evanjelia. Prijímajme a dávajme odpustenie ďalej. 

Zverme toto naše úsilie Panne Márii tak, ako nás k tomu povzbudzuje pápež František v exhortácii Gaudete et Exsultate: „Veď ona je Matkou, ktorá nás nenechá po páde ležať na zemi. Stačí znovu a znovu šepkať:

Zdravas, Mária…”

Amen.

Pavol Grnáč