🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣

Neustále mi vŕta v hlave, aký má zmysel pripomínať si Turíce, ktoré sú v Biblii sprevádzané silným vetrom či spočinutím ohnivých jazykov. Počas mojej vlastnej birmovky, ale aj iných, som nič také nezažil… Robím niečo zle, alebo kedy nastane to zostúpenie Boha na mňa?

To, k čomu nás vedie liturgický rok, je neustále rozjímanie o živote Krista, Márie, apoštolov, a teda Cirkvi. Jednotlivé udalosti si neopakujeme preto, aby sme si ich pripomenuli ako konkrétnu historickú udalosť, ktorá sa udiala, ale preto, lebo sa deje práve tu a teraz, a tak sa reálne dotýka aj našich životov. To, že pri slávení nezažívame hukot z neba a ani zostupujúce ohnivé jazyky, im určuje ich miesto. Pretože Boh nie je ani vo vetre, ani v ohni – ony len poukazujú na to, že toto miesto bude o chvíľu Božím pôsobiskom – ale hľadá človeka, ktorý je chrámom Ducha Svätého. Oheň, vietor, ale aj vzývanie Ducha Svätého – to sú znaky, ktoré hovoria: prebuďte vaše zmysly, vašu pozornosť, niečo sa deje… Dôležité však počas Turíc nebolo to, že fúkal vietor či zostupoval oheň, ale to, čo sa udialo apoštolom, samotné naplnenie Duchom Svätým, ktoré sa prejavilo viacerými účinkami.

Po prvé: Otvorili dvere a vyšli k ľuďom, ktorých sa báli. Apoštoli boli za zatvorenými dverami, lebo sa báli, že keď vyjdú, zabijú ich rovnako ako aj ich učiteľa.

Po druhé: Prestalo im záležať samým na sebe a začali ohlasovať veľké dielo Boha. Pár týždňov predtým, pri poslednej večeri, sa hádali, kde má kto svoje miesto. Prišli na poslednú večeru s Ježišom, ale každý myslel na seba. A čo robí Duch Svätý? Pápež František to nazýva ,,Kopernikovým zvratom“. Zistili, že svet sa netočí okolo nich samých, ale že sú to oni, ktorí sa točia okolo Boha.

Cirkev je Kristovým nástrojom zjednotenia celého ľudstva. Toto zjednotenie vychádza z malej miestnosti od dvanástich apoštolov, v ktorých nastal ,,Kopernikov zvrat“.

Tak teda, ako je to s Turícami? Môžeme buď čakať na zázrak, na nejaké čudo, alebo v modlitbe, prijímaní sviatostí či v bežných situáciách každodenného života lepšie porozumieť Duchu, ktorý je v nás.

Sebastián Kaduk

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

731 V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba: Kristus Pán hojne vylieva Ducha Svätého zo svojej plnosti.

732 V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria: v krehkom tele a vo viere už majú účasť na spoločenstve Najsvätejšej Trojice. Duch Svätý svojím príchodom, ktorý neprestáva, uvádza svet do „posledných čias“, do obdobia Cirkvi, do zdedeného, ale ešte nezavŕšeného Kráľovstva:

„Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru: klaniame sa nedeliteľnej Trojici, lebo ona nás spasila.“