Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Už od počiatku stvorenia sveta a človeka je v našom živote prítomný hriech. Rovnako ako hriech je však prítomná aj nekonečná milosť Božieho odpustenia. Kristus zveril službu zmierenia svojim apoštolom a následne ich nástupcovia – biskupi a kňazi, pokračujú vo vykonávaní tejto služby. Niektoré zvlášť ťažké hriechy môže podľa cirkevného práva rozhrešiť len pápež alebo biskup, avšak každý kňaz je povinný zachovať tajomstvo hriechov, ktoré sme mu vyznali. Odpustenie hriechov nás zmieruje s Bohom, s Cirkvou, ponúka nám milosť na našej ceste pokánia, ktorá nás spája s Bohom v dokonalom priateľstve.
Častokrát však sami zažijeme nepríjemnú skúsenosť počas spovede. Môžeme byť znechutení z prístupu kňaza, ktorý nám viac pripomína trestajúceho Boha než Boha nekonečného milosrdenstva. Ale Ježiš zveril Petrovi kľúče, aby otváral dvere do nebeského kráľovstva, nie aby ich zamykal. (Sv. Otec František) Nenechajme sa znechutiť a odradiť od sviatosti zmierenia len preto, že kňaz v tej chvíli možno pre nás nie je znakom a nástrojom milosrdnej Božej lásky voči hriešnikovi.
Pripomínajme si radšej tie úžasné milosti, ktoré táto sviatosť prináša. Uzdravuje nás z našich pokleskov, ponúka nám pokoj a radosť, dáva nám stále ďalšiu šancu na očistenie nášho srdca a na nový začiatok na našej ceste za večným životom. Hriech neoslabuje len nás, ale pretrháva aj naše bratské spoločenstvá a oslabuje Cirkev.
Možno sme my niekedy už unavení prosiť o odpustenie našich rovnakých, opakujúcich sa hriechov, ale Boh odpúšťa vždy a všetko, ak človek úprimne ľutuje a chce sa zmeniť! Neustále si pripomínajme tento vzácny dar. Nebojme sa vracať späť, ako to urobil márnotratný syn za svojím milovaným Otcom s prosbou o odpustenie, lebo to nie je len prejav zbožnosti, ale základ nášho duchovného života.
Viky Papcunová
