Stretnutia predstaviteľov európskych laických dominikánskych bratstiev, promótorov a hostí sa konajú každé tri roky od roku 1989. Ich cieľom je povzbudiť laických dominikánov, aby ako najpočetnejšia vetva Rehole kazateľov napĺňali svoje povolanie.

Prvé európske stretnutie sa konalo v Toulouse, vo Francúzsku. Nasledovalo stretnutie v Budapešti (Maďarsko) v roku 1992, v roku 1995 v Kanie (Poľsko), štvrté stretnutie sa uskutočnilo vo Viedni (Rakúsko) v roku 1998, piate vo Fognano (Taliansko) v roku 2001 a šieste vo Walberbergu (Nemecko) v roku 2004.

Až po viedenské stretnutie boli organizované dobrovoľníkmi, v spolupráci s bratmi. Viedenské zhromaždenie laických dominikánov rozhodlo, že skupina zvolených zástupcov bude pracovať v období medzi dvoma zhromaždeniami a jej úlohou bude pripraviť ďalšie stretnutie.

Európska rada laických dominikánskych bratstiev (European Council of Lay Dominican Fraternities) má teda pomerne krátku existenciu. Avšak, ak chceme o nej pravdivo hovoriť, musíme sa vrátiť k počiatkom rehole, pretože rada nevyhnutne a logicky vyplýva z vývoja rehole a súvisí s politickým vývojom na európskej, ale aj celosvetovej úrovni.

Laickí dominikáni v Európe
1990 – PROUILHE

Na kongrese v Montreale tvorili zástupcovia bratstiev z Európy 38% všetkých delegátov. Už tu sa ukázalo, že je potrebné organizovať stretnutia laických dominikánov aj na regionálnej úrovni. Aj nové politické pomery v Európe po roku 1989 umožnili, aby sa v roku 1990, v mieste zrodu rehole v Prouilhe pri Toulouse, uskutočnilo 1. európske stretnutie laických dominikánskych bratstiev.

Toto stretnutie sa uskutočnilo vďaka iniciatíve francúzskych laických bratstiev. Konalo sa v kláštore v Prouilhe a zúčastnilo sa na ňom 23 laikov a 11 bratov zo 14-tich krajín. Generálnu kúriu zastupoval fr. Damian Meyer, asistent pre severozápadnú Európu. Magister rehole poslal kongresu pozdravný list.

Námety stretnutia boli zahrnuté v troch hlavných témach:

  • Laickí dominikáni v živote rehole, na národnej a európskej úrovni
  • Laickí dominikáni v minulosti, v súčasnosti a v budúcnosti
  • Laickí dominikáni a nová evanjelizácia Európy

Väčšina námetov bola prediskutovaná v pracovných skupinách. Hlavným cieľom stretnutia bolo navzájom sa spoznať. Témy sa venovali príslušným zmenám v živote regule z Montrealu, špecifickým znakom poslania laikov a ich úlohe, ktorú by mali hrať v poslaní rehole.

V Prouilhe sa začalo rozprávať o novej Európe, o hlavných zmenách, ktoré sa v nej diali. Laici si kládli otázku, aký by mal byť typ laických dominikánov pre túto novú situáciu, v čom by mala spočívať nová evanjelizácia Európy, akú spirituálnu a intelektuálnu formáciu by mali mať laici, aby naplnili novú potrebu.

Založenie Medzinárodnej rady laických dominikánskych bratstiev, ako sa uvádza v montrealskej reguli v článku 22b, sa nepovažovalo za potrebné, ani za aktuálne. Boli obavy, že taká rada by sa mohla stať ďalšou organizáciou, ktorá by priniesla ďalšie bremeno na bratstvá.

1992 – BUDAPEŠŤ

Maďarskí laickí dominikáni zorganizovali 2. európske stretnutie. Krátko po revolúcii s podporou medzinárodných financií založili katolícku strednú školu. Mnoho rokov prekladali do maďarčiny práce, ktoré sú považované za dôležité pre kresťanskú a dominikánsku formáciu a kultúru. Téma stretnutia bola: „Sekty v Európe“.

Táto téma vyšla z obáv vyjadrených na stretnutí v Prouilhe a v Budapešti bolo rozoberaná za účasti odborníkov.

Zaujímavosťou bolo, že na tomto stretnutí sa zúčastnilo viac laických dominikánov z východnej Európy. Avšak neboli tu zástupcovia zo všetkých východoeurópskych krajín. Preto bola položená otázka ako umožniť laickým dominikánom z východnej Európy, aby sa mohli vo väčšom počte stretnutia zúčastniť.

Nakoľko neexistuje prameň, kde by bolo možné získať presné údaje o účasti, zo spomienok niektorých účastnkov vyplýva, že počet zúčastnených krajín bol viac-menej ten istý ako v Prouilhe.

Ani v Budapešti nebol ešte pravý čas na založenie Rady laických bratstiev, dokonca ani na európskej úrovni.

1995 – VARŠAVA

Témou varšavského stretnutia bolo: „Dominikánsky tretí rád: zasvätenie života pre zasvätenie sveta“. Na tomto stretnutí sa po prvýkrát zúčastnilo viac laických dominikánov a rehoľných asistentov z východoeurópskych krajín a aj Slovensko reprezentovali dvaja zástupcovia. Delegáti diskutovali na témy ako:

Volania a potreby dnešného sveta;
Dominikánsky Tretí rád: miesto stretnutia pre volanie sveta a ponuka Evanjelia;
Formácia Tretieho rádu: príprava pre poslanie byť prijatý v Cirkvi a vo svete.
Bolo veľmi dôležité a zaujímavé, hlavne pre dominikánov zo západu, počuť príhovory zástupcov z východnej Európy o histórii kresťanstva, o živote dominikánov, či už počas obdobia prenasledovania alebo v kontexte situácie menšiny voči ortodoxnej cirkvi. Medzi diskutujúcimi bola pozoruhodná prevaha laických dominikánov. Polovica prezentácií bola prednesená laikmi.

Toto stretnutie bolo prelomové z niekoľkých aspektov:

  • Po prvýkrát to bolo európske stretnutie v širšom zmysle slova.
  • Po prvýkrát sa hlasovalo o dokumente adresovanom Generálnej kapitule rehole.
  • Po prvýkrát sa dohodlo, že budúce európske stretnutie bude pripravené a riadené nie pozývajúcou provinciou, ale skupinou štyroch členov: troch laikov a jedným bratom.
  • Skupinu „štyroch“ tvorili Fr. Jean-Bernard Dousse (Švajčiarsko), Svetlana (Ukrajina), Mihai (Maďarsko) a Zaida (Portugalsko).
  • Po prvýkrát veľká väčšina európskych laických dominikánov súhlasila (13 provincií hlasovalo za a 2 proti), že jeden z laikov sa môže stať generálnym promótorom pre dominikánskych laikov. Toto bola jedna z požiadaviek na Generálnu kapitulu rehole.
  • Dôvera a podpora fr. Yvon Pomerleau, vtedajšieho generálneho promótora pre Dominikánsku rodinu a generálneho promótora pre dominikánskych laikov, zohrala rozhodujúcu úlohu pri dosiahnutí pozitívnych výsledkov v spolupráci so štrukútrami rehole a s európskymi bratstvami.
  • Aj vďaka jeho intervencii bola „Skupina štyroch“ , založená vo Varšave, pozvaná na dialóg s magistrom rehole a jeho rady v novembri 1998. Bolo to po prvýkrát, čo sa delegácia laických dominikánov zúčastnila na plenárnom zasadnutí Generálnej rady rehole.

1998 – VIEDEŇ

Organizácia viedenského stretnutia bola veľkou výzvou a ďalším dôležitým vývojovým medzníkom. Po prvýkrát bolo stretnutie takého charakteru pripravované medzinárodnou skupinou piatich ľudí.

Napriek nadšeniu, s ktorým sa títo piati pustili do prípravy stretnutia, mnohé problémy však organizáciu stretnutia komplikovali. V prvom rade chýbali základné informácie o moderátoroch jednotlivých provincií. Ďalej to boli nedostatočné komunikačné prostriedky, keďže laickí dominikáni nežili v konventoch a málokto z nich mal v tom čase prístup k e-mailu alebo faxu. Ďalším problémom bol jazykový problém. Mnoho moderátorov laických bratstiev komunikovalo v jednom alebo v žiadnom zo štyroch jazykov: angličtina, francúzština, ruština a nemčina. Organizátori sa tiež stretli s ťažkosťami zasielania dokumentov poštou, lebo v niektorých krajinách sa dokumenty nedostali v poriadku k adresátovi. Alebo mnohokrát sa stávalo, že keď zaslali dokumenty do kláštorov bratov, listy sa nedostali k laikom. Nasledovali problémy s výdavkami. Organizátori nemali k dispozícii žiadne financie a často zaťažovali rozpočty svojich rodín.

Avšak napriek všetkým problémom, stretnutie sa uskutočnilo v marci 1998 na tému: „Viera v službe života. Kto sú naši Kumáni?“

Z celkového počtu 64 účastníkov bolo 38 laikov (24 bratov a 2 sestry).

Účastníci diskutovali na témy:

  • Rozvoj a miesto laikov Cirkvi a v reholi po II. vatikánskom koncile
  • Situácia viery a neviery v našich krajinách: výzva a otázky
  • Charizma a poslanie laických dominikánov vo svete

Generálnu kúriu zastupovali generálny promótor pre laické bratstvá a Dominikánsku rodinu, asistent pre strednú a východnú Európu a asistentka pre Dominikánsku rodinu.

Hosťami viedenského stretnutia boli riaditeľ IDI (International Dominican Information), ktorý zdôraznil význam nových prostriedkov komunikácie v našom kázaní a člen tímu ESPACES (Spiritulality, kultúry a spoločnosti v Európe), ktorý prezentoval prácu ich centra.Oficiálnymi rokovacími jazykmi boli nemčina, ruština, francúzština a angličtina.

Na konci stretnutia bola po prvýkrát zvolená sedemčlenná európska rada ECLDF (European Council of Lay Dominican Fraternities). Táto rada zvolila zástupcu, ktorý reprezentoval laikov na generálnej kapitule v Bologni.

2001 – FOGNANO

V dňoch od 21. – 27. mája 2001 sa uskutočnilo 5. európske stretnutie laických bratstiev v talianskom mestečku Fognano. Na predchádzajúcom stretnutí vo Viedni bola zvolená sedemčlenná rada. Jej úlohou bolo pripraviť Štatút európskej rady, založiť štruktúru komunikačnej siete medzi európskymi bratstvami, nadviazať osobné kontakty s provinciami, vrátane tých, ktoré sa nezúčastnili na viedenskom stretnutí a v neposledom rade pripraviť stretnutie vo Fognane.

V Taliansku sa stretli zástupcovia zo 16-tich európskych krajín, aby spolu uvažovali nad témou: „Messengers – Poslovia?“

V hlavnom programe vystúpili so svojimi príspevkami „Poslovia“ a „Povolaní kázať“ laickí dominikáni z Anglicka a Francúzska. Prezidentka ECLDF Patricia Robinson vo svojej správe zhodnotila prvé volebné obdobie európskej rady.

Promótor pre dominikánskych laikov fr. Jerry Stookey vo svojom príspevku okrem iného zdôraznil nutnosť noviciátnej a stálej formácie laických dominikánov.

Hosťami stretnutia boli generálny promótor pre Spravodlivosť a mier, fr. Pablo Romo Cedano a sekretárka IDYM (International Dominican Youth Movement – Medzinárodné dominikánske mládežnícke hnutie) sr. Pilar del Barrio.

Zhromaždenie laických dominikánov sa rozhodlo, že ECLDF budú tvoriť piati, nie siedmi členovia. V tajnom hlasovaní schválilo Štatút ECLDF a zvolilo novú radu v zložení: Zaida Rocha Ferreira (Portugalsko), Nikolett Muranyi (Maďarsko), Boris Kovalenko (Rusko), Giovanna Cella Gava (Taliansko), Eva Kameniarová (Slovensko).

V popoludňajších hodinách pracovali delegáti v skupinách a diskutovali o partikulárnych smerniciach, o modlitbe žalmov, o modlitbe ruženca a o práci komisie Justice & Peace. Na stretnutí bola prezentovaná kniha Les Fratenités La?ques et la Mission de l´Ordre des Pr?cheurs. Les Textes Officiels 1946-1998 (Laické dominikánske bratstvá a poslanie rehole. Oficiálne dokumenty 1946-1998), ktorú vo francúzskom jazyku vydal fr. Jean –Bernard Dousse OP. Toto pozoruhodné dielo, ktoré v jednom zväzku zaznamenáva 50-ročnú históriu rehole, bolo v kuloároch prezentované ako ovocie vývoja dominikánskeho laikátu v Európe.

2004 – WALBERBERG

6. európske stretnutie sa uskutočnilo vo Walberbergu, neďaleko Kolína a zúčastnili sa ho zástupcovia z 21 európskych krajín. Na pozvanie neodpovedali iba laickí dominikáni zo Španielska a z Rakúska.

Generálnu kúriu reprezentovali fr. Jerry Stookey, promótor pre laických dominikánov, fr. Rajmund Klepanec, asistent magistra pre strednú a východnú Európu a fr. Chris McVey, generálny promótor pre dominikánsku rodinu.

Stretnutie sa venovalo téme „Laickí dominikáni pre novú Európu“.

Jednotlivé prednášky boli zamerané na osobnosť laického dominikána, na jeho miesto vo svete, v Cirkvi a v reholi. Zaznel príspevok o špecifickej situácii dominikánskych bratstiev v Rusku a maďarská laička prezentovala analýzu modlitby ako zdroja kázania, novej evanjelizácie a interkonfesionálneho dialógu.

Fr. Jerry Stookey (USA), generálny promótor pre dominikánskych laikov, vo svojom príspevku odporučil laickým dominikánom 6 priorít, na ktoré by sa mali zamerať:

  • na objasnenie identity laického kazateľa
  • na podporu laických dominikánskych povolaní
  • na lepšiu praktickú organizáciu laických dominikánskych skupín
  • na vybudovanie lepšieho obrazu dominikánskeho laika v rámci Dominikánskej rodiny
  • na prítomnosť laických promótorov v rámci komisií Justice and Peace na všetkých úrovniach
  • na väčšiu starostlivosť o starších a izolovaných členov dominikánskych bratstiev.

Okrem prednášok sa v popoludňajších hodinách uskutočnili rôzne workshopy na témy:

  • význam a využitie internetu v službe šírenia viery
  • ako napomáhať pri tvorení „zdravého“ bratstva
  • úloha komisie Pax et Iustitio v praxi
  • partikulárne smernice bratstiev.

Zhromaždenie zvolilo na trojročné obdobie novú európsku radu v zložení: Eva Kameniarová (Slovensko), Robert Kopfmuller-Knabe (Nemecko), Tomáš Machula (Česká republika), Nikolett Muranyi (Maďarsko) a Chantal Soligny (Francúzsko). Zhromaždenie zvolilo aj zástupkyňu Európy v Medzinárodnej rade laických dominikánskych bratstiev (ICLDF), Írku Patriciu Kelly, ktorá v roku 2006 vystriedala v úrade Angličanku Patriciu Robinson.

To, čím sa toto stretnutie jednoznačne vyznačovalo boli živé diskusie, demonštrujúce vitalitu dominikánskych bratstiev a stále rastúcu zodpovednosť za príslušnosť k európskemu kontinentu. Toto pozorovanie viedlo fr. Jean-Bernarda Dousse OP, historika laických dominikánskych bratstiev, ktorý starostlivo porovnával toto stretnutie s predchádzajúcimi, k hodnoteniu: „Zlepšujeme sa…“

ZÁVER
História stretnutí európskych dominikánskych bratstiev nie je dlhá, dá sa však povedať, že od prvého stretnutia v Prouilhe sme prešli dlhú cestu. Tieto medzinárodné stretnutia prispeli a prispievajú k budovaniu jednoty a dobrých rodinných vzťahov medzi provinciami, ale i jednotlivými členmi dominikánskej rodiny. Aj vďaka týmto kongresom sa môžeme spolu modliť a oslavovať náš dar viery a radosti, že sme členmi Rehole kazateľov.

Eva Antonína Zúdorová, OP
Spracované podľa http://laici.op.org/ecldf/