V roku 2014, kedy v rámci príprav na Veľké Jubileum Dominikánskej rehole 2016 si pripomíname tému: Laickí dominikáni a kázanie, sme sa v hojnom počte 62 zúčastnených členov zišli na osvedčenom mieste Školy v prírode na „hornom konci“ rázovitej obce Terchová.  Prostredie v lone Malej Fatry a kysuckých hôr s úžasne obdareným Geniom loci, vhodným zvlášť pre slávenie vigílie slávnosti Zoslania Ducha Svätého, Turíc pod otvoreným nebom.

Okrem slovenských laických dominikánov, promótora pre laikov fr. Mannesa S. Marušáka OP, provinčného predstaveného Petra Jeremiáša Suchovského OP, asistentky Formačnej komisie pre laikov  Evy Antoníny Zúdorovej OP a zástupcov našich miestnych bratstiev z celého Slovenska sa stretnutia zúčastnila aj sestra Dita Zdislava Králová OP z českej provincie a obohatila toto zhromaždenie silnými svedectvami a povzbudeniami. Stretnutie zorganizovalo Miestne bratstvo laikov sv. Tomáša Akvinského v Tvrdošíne a Formačná komisia Bratstva laikov na Slovensku.

Celé formačné stretnutie bolo vlastne predĺžením IX. európskeho stretnutia laických dominikánskych bratstiev v Bologni, 21. – 26. mája 2014. Hlavným mottom oboch stretnutí bolo: Nositelia ohňa, v kontexte s odporúčaným poslaním zhrnutým magistrom rehole fr. Bruno Cadoré OP do výrazov: radosť, sloboda, jednoduchosť.

V úvodnom piatkovom večernom vystúpení členka ECLDF Eva Antonína prezentovala program stretnutia, na ktorom sa osobne zúčastnil aj magister rehole Bruno Cadoré OP, aby zvýraznil jednotu v rámci Dominikánskej  rehole a  význam spolupráce jednotlivých vetiev.

Ako vo večernej sv. omši priblížil fr. Mannes S. Marušák, formačné stretnutie v sebe zahŕňa reflexiu príprav na 800-ročné Jubileum založenia našej rehole a jednotlivé prednášky budú vychádzať z listu magistra rehole z 22. decembra 2013: „Duch, ktorého sú rôzne skupiny dominikánskych laikov povolané žiť, sa musí vyznačovať a musí zostať poznačený radosťou, slobodou a jednoduchosťou“.

Tieto tri črty boli témami aj jednotlivých prednášok.

Radosti sa v prednáške obsiahlo venovala Eva Antonína  v sobotu predpoludním.  Oprela sa o fakt, že ktosi vraj spočítal, že vo sv. Písme sa slovo radosť opakuje 800-krát a evanjelium znamená dobrú správu, dobrú zvesť o tom, že sme povolaní byť šťastní. Ako píše T. Radcliffe: „V hĺbke života Boha je vzájomná radosť – radosť Otca zo Syna a radosť Syna z Otca. Táto radosť je Duch Svätý“. Opakom radosti nie je smútok, ale zatvrdnuté srdce a aj šťastie môže sprevádzať bieda a utrpenie.  Zmysel utrpeniu dáva jedine Ježiš Kristus. Duch Svätý nás učí milovať a napĺňa nás radosťou, ako nám to pripomína aj súčasný Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium. Eva Antonína ukončila svoj príspevok citáciou z listu sv. Pavla Filipanom: Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa (Flp 4,4).

Téme slobody sa venoval fr. Alan OP:

V úvode poznamenal, že v knihe Genezis je stvorenie človeka opísané ako „veľmi dobré“ (Gn 1,31). Boh daroval človekovi rozum, slobodnú vôľu a „pozval“ človeka aj k tomu, aby vytváral vzťahy s ostatnými ľuďmi (pretože aj v Bohu sú tri Osoby, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch). Sloboda je tedapre nás darom, a preto o ňu máme prosiť v modlitbe (máme prosiť o to, aby sme sa naučili žiť slobodu). V prvej knihe Biblie sa opisuje, ako sa človek prvotným hriechom vzdialil od Darcu slobody, čo spôsobilo, že jeho sloboda, sloboda človeka, sa narušila. V poslednej knihe Biblie, v knihe Zjavenia apoštola Jána, je uvedený obraz nového Jeruzalema, teda miesta, kde človek nanovo prebýva s Bohom, s Darcom slobody, a jeho sloboda je tak obnovená.

Sloboda sa v súčasnosti často vníma ako možnosť výberu či voľby. Ale existuje hlbší pohľad na to, čo je sloboda. Je to sloboda, ktorú sa snažil žiť sv. Dominik, ktorú opísal sv. Tomáš Akvinský, a ktorá je vlastne totožná s evanjeliovou slobodou. Ten, kto žije najplnšie v slobode, je Boh. Táto sloboda spočíva v tom, že Boh koná tak, ako je mu vlastné konať. Boh je Láska, Boh miluje. Láske je vlastné milovať. Samotná Láska „musí“ milovať (láska nevie nemilovať). Boh (Láska) teda koná tak, ako „musí“ konať. A je pritom absolútne slobodný. Človek ako Boží obraz je tiež pozvaný k tomu, aby miloval, aby konal dobro. A slobodu, ku ktorej pozýva Boh, človek zakúsi vtedy, keď bude milovať, keď bude konať dobro, keď bude konať tak, ako „musí“ konať. T. Radcliffe OP vo svoje knihe Prečo byť kresťanom? ale pripomína, že krásu takejto slobody spoznáme často až na konci svojej (životnej) cesty.

V evanjeliách je zachytené stretnutie Ježiša s mladíkom (napr. Mt 19,16-22), ktorému Ježiš hovorí: „Zachovávaj prikázania“ (Mt 19,17). Prikázania ale nie sú nariadenia obmedzujúce slobodu človeka; práve naopak, sú akýmsi predstupňom k tomu, aby človek objavil slobodu. Človek sa vydáva na cestu slobody, na cestu dokonalosti, ak nasleduje Ježiša (Porov. Mt 19, 21).

Keď človek v raji odmietol dar slobody, jeho láska ochabla a ovocím tohto ochabnutia bol (a je) aj strach. Prvý človek, Adam, dostal po hriechu v rajskej záhrade strach. Obnovenie slobody sa započalo v inej záhrade, Getsemanskej záhrade, kde Pán Ježiš dostal tiež strach, ale napriek tomu jeho láska k Otcovi neochabla. Ježiš dôveroval Otcovi aj vtedy, keď ho jeho láska priviedla až na kríž. A vďaka tejto láske mohol povedať obrátenému lotrovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43). Kríž je miesto, kde Ježiš nanovo otvoril brány raja. Kríž je miesto, kde Ježiš obnovil slobodu človeka. „Túto slobodu nám vydobyl Kristus“ (Gal 5,1).

Ježiš nás učí, že plnosť lásky spočíva v dávaní seba samého iným ľuďom. Pričom práve toto „sebadarovanie“ je úplným prejavom slobody človeka (Porov. Veritatis splendor, 17). V našej reholi sa doživotnou profesiou úplne darujeme Bohu, bratom, sestrám, pričom od nich žiadame milosrdenstvo. A aj týmto sebadarovaním sa učíme, podobne ako sv. Dominik, rásť v slobode.

Jednoduchosti sa v tretej kľúčovej prednáške venoval fr. Mannes OP.

V úvode povedal, že ide buď o jednoduchosť takú, ktorej známkou je paradoxne absencia jednoduchosti alebo jednoduchosť, ktorá je dlhodobým procesom, v ktorom sa človek k nej postupne približuje. Hovoril o jednoduchosti, ktorej opakom je dvojakosť či dvojtvárnosť, cez absenciu jednoduchosti, ktorá sa prejavuje ako zbytočná zložitosť, kde všetko, je okázalé, nasiaknuté estetizáciou či sentimentalitou, či jednoduchosť, ktorej chýba priamosť.

Potom sa venoval Božej jednoduchosti. Podľa sv. Tomáša Akvinského sa Boh preto nazýva jednoduchým, lebo je totožný s tým, čo je, s tým, čo má. Sv. Augustín popisuje Božiu jednoduchosť, ktorá má pôvod v nemennosti. Božia jednoduchosť však nie je aplikovateľná na človeka. My sa už rodíme „zložití“, jednoduchosť je evanjeliová čnosť; celoživotný proces. Podľa svätého Tomáša je jednoduchosť pripojená k pravdivosti , ktorá dáva pravdu do slov, gest, spôsobu bytia a života. Je to jednoduchosť, ktorú nachádzame u sv. Dominika: „Každý ho miloval najviac preto, že kráčal jednoduchou cestou, a že nebola u neho ani stopa po dvojtvárnosti alebo pretvárke ani v slovách ani v skutkoch“.

V druhej časti ukázal jednoduchosť, ku ktorej sa môže človek priblížiť. Čoho dôkazom sú ľudia, ktorých predstavil s ich životnými príbehmi a predovšetkým  záver ich života, ktorý vykazuje silu jednoduchosti a hĺbky ku ktorej došli.

Vyvrcholením sobotného večera bola vigília spojená s Obradom ruží pod holým nebom. Na začiatku vigílie všetci zúčastnení dostali sviece, ktoré si zapálili od ohňa. Tento oheň symbolizoval oheň a svetlo Ducha Svätého, ktorého nositeľmi máme byť my sami podľa vzoru nášho otca zakladateľa sv. Dominika. Následne sme pri svetle sviečok čítali žalmy, ktoré nás vovádzali do atmosféry putovania Izraelitov do jeruzalemského chrámu. Fr. Mannes posvätil ruže a každý z nás dostal jednu ako symbol darov Ducha Svätého. Na záver vigílie sme spoločne slávili Eucharistiu. Ruže ktoré sme dostali počas vigílie nám budú pripomínať, že sme boli obdarovaní darmi Ducha Svätého. Tieto dary sme povinní rozvíjať pre dobro našich bratov a sestier a tiež pre dobro všetkých ľudí. Nedeľa prebiehala v slávnostnom duchu a všetci sme s radosťou očakávali slávenie turíčnej svätej omše. Naše formačné stretnutie sme ukončili chutným obedom. Po rozlúčke s našimi bratmi a sestrami sme sa vydali na cestu domov s novou nádejou a radosťou, ktoré sme načerpali počas tohto stretnutia.

Formačné stretnutia nám pomáhajú si hlbšie uvedomovať a žiť našu dominikánsku identitu a všetci sa tešíme keď sa stretneme opäť na budúci rok.

Ľubomír Hyacint Hanisko OP, Silvester Ľudovít Poništ OP (MB sv. Pia V. Bratislava II.)