Drahé sestry a bratia v našom bratovi sv. Dominikovi,

Všeobecnou a najmä biblickou pravdou je, že na to, aby všetko, čo existuje, vrátane nás – ľudských bytostí prežilo, potrebuje čas na oddych. V skúsenostiach i dejinách ľudstva sa stretávame s pravidelným časom revitalizácie počas týždňa, mesiaca, roka, storočia; možnosťami pre fyzické, poľnohospodárske, sociálne i duchovné občerstvenie. „Svätý čas“ získava integritu stvorenia, plnosť nášho náboženského života vo všetkých svojich dimenziách s ohľadom na nás ale tiež na našu spoločnosť a ako zdroj toho všetkého náš vzťah s Bohom.

Vetvy našej rehole tiež potrebujú čas na revitalizáciu, aby mohli uvoľniť plnosť kázania a zapálili sa ohňom pôvodnej vízie sv. Dominika. Jubilejná novéna, ktorú slávi naša dominikánska rodina je možnosťou pre obnovenie našej rehole vo všetkých svojich vetvách podľa originálu. Jubileum sa začalo pred dvoma rokmi s pripomenutím si 800-stého výročia založenia kláštora v Prouilhe a bude pokračovať až do roku 2016, 800 rokov od oficiálnej konfirmácie našej rehole pápežom Honoriom III.

Týchto deväť rokov by sa mohlo stať ozajstnou možnosťou pre obnovenie najpočetnejšej časti našej rehole – laických dominikánov. Neexistujú štyri odlišné fakle, ktoré horia oddelene, ale len jedna jediná; jeden plameň rozdeľujúci sa do niekoľkých horiacich jazykov. Symbol horiacej fakle je pre nás – členov dominikánskej rodiny – blízky z dobre známeho sna matky sv. Dominika, keď ho ešte nosila pod srdcom. Aký je však reálny význam našej vízie kázať Božiu milosť, ktorú máme nosiť pod srdcom?

Tieto roky novény dávajú nášmu povolaniu možnosť nanovo vzplanúť ohňom. Fakľa v  ústach dominikánskeho psa nám zreteľne pripomína porovnanie so slovami Ježiša, ktorými oslovuje svojich priateľov: „Vy ste svetlo sveta. … Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 14.16). Sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom píše: „Beda mi, ak nebudem hlásať evanjelium!“ Svetlo Milosti, ktorú sme získali, by malo svieť a nie byť ukryté pod mericou. „Beda nám ak nebudeme hlásať evanjelium“ – v tomto mierne upravenom zvolaní sv. Pavla sa takisto ukrýva motto dominikánskej novény, ktorá je venovaná obnove nášho povolania.

Ak budeme pozorne načúvať slovám Ježiša, objavíme dôležitý, avšak takmer nebadateľný rozdiel medzi dvoma vetami. Ježiš hovorí: „Vaše svetlo musí svietiť …“, a nie „musíte byť svetlom sveta“, ale „Vy ste svetlom …!“ To, že svetlo svieti, je jeho prirodzenou a zjavnou vlastnosťou, nie len vedľajším efektom, či druhoradou úlohou. A preto my dominikáni nemusíme naše kázanie považovať za druhoradú úlohu, za bremeno, ktoré nám bolo odhliadnuc od našich povinností voči rodine, zamestnaniu, spoločnosti a cirkvi naložené na plecia. Zapálenie sa ohňom fakle sv. Dominika ako „Lumen Ecclesiae“, ako „svetlo uprostred cirkvi“, by malo byť založené na otázke „Ako máme obnoviť plameň nášho povolania?“ Následne bude otázkou: „Ako môžeme odrážať svetlo, ktoré pochádza od Krista, nášho Pána, tak, aby dnes svietilo pred ľuďmi jasnejšie?“ Ak využijeme biblické podobenstvo, potom prežívať v súčasnosti tradíciu znamená držať zapálenú fakľu a nie rozsýpať popol!

Sv. Dominik – Kazateľ milosti

V rámci komisie, ktorá bola vybraná na to, aby pripravila témy pre jubilejné roky sa navrhlo, aby sme tento rok 2009 venovali osobnosti nášho zakladateľa, jeho podstatnému poslaniu – „Sv. Dominik – kazateľ milosti“! Čo by to znamenalo pre laické komunity v rámci rehole kazateľov? Slová, ktoré sa používajú príliš často, strácajú svoju jasnosť a stávajú sa bezvýznamnými a prázdnymi. V tom tkvie nebezpečenstvo dôležitých, svätých slov, ktoré sa pre nás stávajú príliš všednými. Na druhej stane „Božia milosť“ je ústredným slovom Biblie, ktoré tu nájdeme približne 200 krát. Je podstatnou vlastnosťou Boha. Ako dnes môžeme kázať túto podstatnú vlastnosť Boha tak, aby bola naozaj chápaná? Dovoľte mi vyskúšať sedem prekladov slova „milosť“– podľa siedmich hlavných spektrálnych farieb jediného svetla, ktoré sa odrážajú v dúhe:

Milosť = Boh ťa miluje nepodmienečne!

V komerčnom svete predávania a nakupovania, produkcie a získavania materiálnych dobier je láska ako nepodmienený dar kontraproduktívna a provokatívna. Na to, aby sme boli Bohom milovaní, nepotrebujeme vyprodukovať nič. Naše správanie vyvolá pravdepodobne prekvapenie a možno aj podozrenie, keď ľuďom, ktorých stretneme, budeme kázať: „Nechcem od vás nič alebo za spásu svojej duše pre mňa na oplátku nemusíte robiť nič. Chcem vás pochopiť a akceptovať. Zaujíma ma váš život, vaše túžby a sklamania, smútok i radosti. Moje rozhodnutie nie je založené na tom, čo vy môžete urobiť alebo vyprodukovať pre mňa. To, čím ste, je pre mňa oveľa dôležitejšie, rovnako ako vaše šťastie a spokojnosť. Myslím na vás ako na bratov a sestry, ktorých Boh miloval od počiatku vášho života. Vy ste pre mňa oveľa dôležitejší, než vaše neúspechy a chyby. Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky!“

Milosť = Boh vás stvoril ako jedinečné osoby uprostred komunity!

Vo svete izolácie a anonymity je hodnota samotnej osoby často podceňovaná. Jednotlivec môže byť nahradený tak ako predmet, vymeniteľný tovar. V tejto situácii by kázanie Božej milosti mohlo znamenať určenie hodnoty jednotlivca.“Po mene ťa zavolám, ty si môj …“ (Iz 43,1) – tento prísľub, ktorý dal Boh prorokovi Izaiášovi a ktorý Ježiš zopakoval svojimi slovami„on volá svoje ovce po mene…“ (Jn 10,3) sa dá realizovať v tom prípade, ak našu rozmanitosť neoznačíme za hrozbu pre našu jednotu, ale ako obohatenie. V našej dominikánskej reholi potrebujeme pozitívne osobnosti aj v takom prípade, ak by z toho mohol vzniknúť konflikt. Spôsob, akým pristupujeme k odlišnostiam v názoroch sa tiež môže stať kázaním pri riešení konfliktov spravodlivým a ľudským, kresťanským spôsobom. Viete, že naše prvé dominikánske komunity sa volali „Sacra Predicatio“ (sväté kázanie). Rehoľa kazateľov ma zaujala pred štyridsiatimi šiestimi rokmi, pretože som zistil, že tu neboli anonymné, nahraditeľné osoby, ale silné osobnosti, ktoré žijú, smejú sa a namáhajú spoločne. Boží Duch provokuje a podporuje rozvoj rozličných chariziem v rámci cirkvi. Takže nám dovoľte kázať Božiu milosť ako jedinečné osoby, zjednotené v komunite, akou je naša dominikánska rodina v rámci katolíckej cirkvi!

Milosť = Boh ti dáva možnosť odrážať jeho podobu!

Vo svete, kde je dôstojnosť osôb tak často potláčaná, by kázanie Božej milosti mohlo znamenať, že podľa tradície našich bratov Francisco de Vitoria, Anton de Montesinos, Pedro de Córdoba, Bartolomé de las Casas a mnohých ďalších mužov a žien našej rehole až do dnešného dňa, obhajujeme neobmedzený rešpekt voči všetkým ľudským bytostiam, najmä voči tým, ktorí sú nerešpektovaní a vylúčení. Kde sa v dnešnej spoločnosti a v mojom svete nachádzajú „Lazarovia, malomocní, chudobní, slepí a chromí, hladní a smädní,“ vrátane zlomyseľných a degenerovaných? To, že budeme kázať o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi, nám umožní hľadať a objavovať Božiu podobu i v tých najodcudzenejších a nedôstojných ľudských podmienkach. My dominikáni sa považujeme za tých, ktorí hľadajú pravdu. Nemali by sme to chápať len čisto z hľadiska dogmatickej definície, ale tak, že spoznáme Božiu podobu v tvári každého ľudského bytia.

Milosť = Boh ťa oslobodzuje z otroctva akéhokoľvek druhu!

Vo svete otroctva a odplaty by správa o milosti mala dostať zmysel slobody. Hlboký povzdych úľavy je odpoveďou tela na tento dar Božej lásky. Sprostredkúvame toto uvedomenie si života, keď svedčíme o svojej viere? V židovskej tradícii je Božie vyslobodenie z otroctva hlavnou historickou i duchovnou udalosťou nielen v minulosti, ale má náboženské a sociálne následky v súčasnosti i budúcnosti. „Každý deň musíme odísť z Egypta“ – toto múdre príslovie odráža naše kresťanské chápanie spasenia. Stále tu existuje otroctvo nespravodlivosti a vojny, vykorisťovania a ekonomickej závislosti, otroctvo hriechu. Ako dnes môžeme kázať Božie oslobodenie od všetkých týchto druhov otroctva? Kázanie spravodlivosti, pokoja a odpustenia slovom i skutkami sa musí stať službou našich laických sestier a bratov, najmä na tých miestach, kde my bratia nemáme potrebný prístup. Je pravda, že duchovný úrad posvätného zmierenia je vyhradený pre tých, ktorí majú kňazskú vysviacku. Existuje však aj každodenný duchovný úrad odpustenia, boja za lepšie ľudské sociálne podmienky, ktoré sú zverené všetkým členom jedného svätého Božieho ľudu.

Milosť = Boží súcit je bez hraníc!

Vo svete, plnom násilia a utrpenia, kážeme o Bohu, ktorý je milosrdný a súcitný. Hebrejské slovo pre milosrdenstvo je „rechem“, to isté slovo, ktoré bolo použité pre matkino lono. V Ježišovi sa prejavil odraz Boha, keď svojim učeníkom povedal, aby Boha volali tak isto ako oslovujú najbližšiu ľudskú osobu, milujúceho otca (a isto aj matku): „Abba“ (ocko/mamka). Dobrí rodičia sú najlepšími príkladmi ľudského súcitu, o čo viac môžeme túto vlastnosť pripísať Bohu. Súcit predstavuje presvedčivé kázanie Božej milosti. Apoštol Pavol vyzval kresťanskú komunitu: „Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!“ (Rim 12,15). Smejúci sa, plačúci, dúfajúci, sklamaný, trpiaci i umierajúci Ježiš je tou najlepšou osobou, ktorá svojim nasledovníkom odráža Boha. Súcit bol tiež najnápadnejšou vlastnosťou sv. Dominika, kazateľa milosti.

Milosť = Boh ti zveruje svoje stvorenie!

V našom svete, často vykorisťovanom a zneužívanom, je starostlivosť o stvorenie mottom nielen „zelených“ strán alebo záľubou záhradkárov, ale je i potrebnou náboženskou službou. Pripomeňme si, ako môj krajan – sv. Albert Veľký našiel, ako putujúci kazateľ a učiteľ sv. Tomáša Akvinského, stopy Boha v úžasných veciach jeho stvorenia. V našom tisícročí nám biodiverzita, súčasná technológia, odhaľuje hojnosť a rozmanitosť samotného Boha, tak často oslavovaného v žalmoch. Boh nám zveril zem, aby sme si ju podmanili pre dobro všetkých. Prvá kapitola Biblie nám dáva orientáciu pre našu zodpovednosť voči stvoreniu. Ak sa sebecky označujeme za centrum, pre naše skutky túžby symbolizované „stromom života“ uprostred, strácame raj, pre ktorý Boh poskytol zem. „Stratený raj“, ale tiež „znovu získaný raj“! To, že budeme laickými dominikánskymi kazateľmi, si vyžaduje starostlivosť o všetky „opustené“ a izolované situácie na to, aby nové zelené výhonky života mohli rásť. Zodpovednosť za integritu stvorenia začína každodennou starostlivosťou o využívanie energie a životného prostredia, pokračuje záujmom o zdravé ekonomické procesy vyvážené voči zložitej vedeckej oblasti bioetiky. Nemusíme byť odborníkmi na všetko, avšak dobre informovaní a vzdelaní (nie nevyhnutne vysokoškolsky vzdelaní) laickí dominikáni by sa mohli stať vynikajúcimi kazateľmi Milosti v tejto, pre naše prežitie tak podstatnej, oblasti.

Milosť= Boh živí a presahuje naše nádeje!

Vo svete depresie a nedôvery zdieľame frustráciu našich súčasníkov. My sme však navyše dostali dar Božej milosti s nádejou „.. a nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ (Rim 5,5). Čo živí našu nádej? Nie sú to vedecké prognózy či základná optimistická charakterová vlastnosť. Naša nádej má ľudskú tvár – samotného Ježiša Krista. On je tým bezvýhradným dôvodom našej nádeje. Pretože dôverujeme jeho Slovu, nemusíme cítiť beznádej ani v tých zdanlivo najbeznádejnejších situáciách. Veriaca komunita je tou najlepšou živnou pôdou, na ktorej sa môže dariť aj najchúlostivejšej rastline. To, že sa navzájom môžeme posilňovať v nádeji, je symbolom milosti. Avšak Božie prísľuby omnoho presahujú naše chápanie. Boh nám chce dať oveľa viac, než čo by sme očakávali i v tých najoptimistickejších snoch. Kázanie Božej milosti sa preto nikdy neuspokojí s danými podmienkami. Nenarodili sme sa ako kurence, ktoré sa márne pokúšajú lietať vo svojej obmedzenej klietke života. Narodili sme sa ako orly, odhodlaní vzlietnuť k oblohe na krídlach nádeje. Kvôli tomu nám Božia milosť dáva potrebnú podporu.

Záver

Drahé sestry a bratia, v každej z týchto siedmych „spektrálnych farieb“ Božej milosti ste mohli nájsť mnoho príkladov v príbehoch Biblie, ako aj v živote nášho otca sv. Dominika a dúfam, že aj v našich vlastných životných príbehoch. Všetci sme pozvaní k tomu, aby sme v nich pokračovali.

„Vy ste svetlom sveta!…“ Ideme správnym smerom? Využime týchto sedem rokov jubilea na to, aby sme teraz chválili, študovali a kázali Božiu milosť spolu ako jedna rodina!