Keby sa dnes medzi nami objavil nejaký astrológ z východu a hovoril o zjavení zvláštnej hviezdy, asi by sme mu, ako dobrí kresťania, vysvetlili, že takáto ezoterika nemá s našou vierou nič spoločné. Ako je teda možné, že Židia v dnešnom evanjeliu berú hľadanie a hviezdu východných mudrcov tak vážne?

Bolo to kvôli proroctvu pohanského veštca Baláma v Knihe Numeri. Keď sa kmene Izraela pod vedením Mojžiša blížili k zasľúbenej zemi a prešli cez moabské pláne (v dnešnom Jordánsku), moabský kráľ Balak zavolal Baláma, aby týchto votrelcov preklial. Lenže namiesto kliatby na Baláma zostúpil Boží duch a ten predniesol proroctvo o sláve a šťastí Izraela. Vravel tiež: „Vidím ho, ale nie teraz, dívam sa na neho, ale nie zblízka: Hviezda vychádzajúca z Jakuba stáva sa vodcom, žezlo sa dvíha z Izraela.“ Balak bol, samozrejme, nahnevaný, keď počul o svojej budúcej porážke od Izraela. V Izraeli sa však v nasledujúcich storočiach tento prísľub starostlivo uchovával a postupne sa dospelo k názoru, že príchod Mesiáša bude signalizovať hviezda. Že sa má Mesiáš narodiť v Betleheme, o tom zasa písal izraelský prorok Micheáš: „A ty, Betlehem Efrata, najmenší medzi judskými klanmi, z teba mi vyjde ten, ktorý má vládnuť nad Izraelom.“ Toto proroctvo sa tiež zhodovalo so sľubom, ktorý dal Boh Dávidovi, že jeho dynastia nevyhynie, ale prinesie Izraelu prosperitu.

Mudrci o týchto veciach asi veľa nevedia. Sú to astrológovia. Dali sa na cestu, pretože objavili novú, výnimočnú hviezdu. Po príchode do Jeruzalema sa spontánne obracajú na miestne autority. A tu je práve najväčšie prekvapenie dnešného príbehu: na jednej strane sú v ňom múdri muži, ktorí síce nemajú úplné poznanie, ale hľadajú Mesiáša a nakoniec ho nájdu. Na druhej strane sú tí, ktorí poznanie majú. Vedia bezchybne citovať Písmo, no inak nepohnú ani prstom. Neprejdú ani cestu z Jeruzalema do susedného Betlehema, ktorý je vzdialený len asi 10 km. S dieťaťom v jasliach sa tak evidentne nestretnú.

Úplne osobitný prípad je ctižiadostivý tyran Herodes. Ako židovského kráľa ho dosadili Rimania. Židia ho za legitímneho kráľa neuznávali. Ako to už v takýchto prípadoch býva, Herodes paranoidne žiarlil na každého, kto by mohol jeho pozíciu ohroziť. Nechal takto povraždiť aj viacerých členov svojej rodiny, vrátane vlastných synov. Zrazu počuje, že cudzí astrológovia podnikli dlhú cestu, lebo sa narodil nový kráľ. Vieme si predstaviť jeho extrémnu úzkosť. Keď nám svätý Matúš píše, že: „sa Herodes rozrušil a celý Jeruzalem s ním,“ je to určite veľmi jemný spôsob vyjadrenia toho, čo sa dialo. Navonok svoju zúrivosť, samozrejme, maskuje, ale keď zisťuje informácie o potenciálnom rivalovi, má už svoj plán, ako sa ho zbaviť.

Tento príbeh nie je len romantickou epizódou, ktorá nám dopĺňa vianočnú idylku. V rozprávaní o príchode mudrcov nám svätý Matúš podáva svojím spôsobom už súhrn celého Ježišovho života: od svojho narodenia sa stretával s nevraživosťou a hnevom politických a náboženských autorít. Nikdy ho neuznali za Mesiáša, zaobchádzali s ním ako s podvodníkom a nakoniec ho zlikvidovali. On však bol a stále je skutočným Mesiášom a všetci, ktorí ho hľadajú, môžu ako mudrci vstúpiť do Božieho plánu spásy. Nech nám teda ich príklad – pohanských mudrcov, ktorí nepoznajú Boha, ale predsa ho s takým zanietením hľadajú – pomáha kráčať za Ním a nezastaviť sa ani pri Herodesovom egoizme, ani pri ľahostajnosti jeruzalemských elít.

 

Fr. Samuel Peter Lovás, OP