Morálne svedomie, ktoré je v srdci človeka, nám prikazuje robiť dobro a vyhýbať sa zlu. Pomáha nám teda posúdiť, čo je v danej chvíli správne a dobré. V živote nám slúži ako nástroj, cez ktorý môžeme počuť Boží hlas. Svätý Pavol píše v liste Rimanom (Rim 2,14-15), že aj pohania majú vpísaný Boží zákon do svojich sŕdc, pričom naráža práve na ich svedomie. Keď sa nad tým zamyslíme, možno nám napadne argument ateistov, že stačí viesť dobrý (morálny) život bez toho, aby verili v Boha.

Na začiatku si treba uvedomiť, že nestačí byť len dobrým, tiež chcem v živote poznať pravdu. A ak je pravda, že Boh existuje, chcem to vedieť. To nie je zďaleka zbytočné. Ak Boh existuje a ak jestvuje aj posmrtný život, chcem predsa vedieť, ako sa do neba dostanem. Náš ateista si v skutočnosti chce vystačiť len s tým, že je „dobrý“ bez toho, aby sa najskôr pokúsil zistiť, čo znamená dobrý. Tento človek akoby sa nechcel pozrieť do svojho bankového účtu, lebo sa bojí, čo by tam asi našiel. Takto sa vyhýba Kristovmu pozvaniu a stáva sa úmyselne hluchým.

Tá hlavná otázka teda znie inak a síce, či je kresťanstvo skutočne pravdivé alebo nie. A keď spoznám Pravdu, rýchlo zistím, že to, čo som doteraz nazýval „dobrým“ – všetko o slušnom živote a láskavosti, zďaleka nie je najdôležitejšie. Naučí ma, že v skutočnosti nemôžem byť dobrý len vlastným morálnym snažením. Samotná morálka nie je cieľom života. Morálka je nepostrádateľná, ale Boh, ktorý nám dáva seba, zamýšľa pre nás niečo, v čom morálka bude pohltená. Máme byť pretvorení v nového človeka, v Božie dieťa zaplavené múdrosťou, radosťou… Myšlienka dosiahnuť dobrý život bez Krista má v sebe dvojnásobný omyl. Po prvé, nie sme toho, opierajúc sa iba o svoje ľudské sily, schopní a po druhé, pokiaľ z „dobrého života“ urobíme svoj konečný cieľ, zmýlime sa v najhlbšom zmysle svojej existencie. Morálny život je hora, na ktorú nemôžeme vyliezť vlastným úsilím a aj keby, zahynuli by sme v nedýchateľnom vzduchu a mraze. No s krídlami milosti, ktoré nám dáva Kristus, môžeme nielen vyliezť na túto horu, ale dokonca z nej aj vzlietnuť.

Michal Harazin

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

1778 „Svedomie je zákon nášho ducha, ale presahuje ducha;… Je poslom toho, ktorý nám hovorí akoby cez závoj vo svete prírody, ako aj vo svete milosti, ktorý nás poučuje a riadi. Svedomie je prvým zo všetkých Kristových zástupcov.“

1783 Svedomie musí byť poučené a morálny úsudok osvietený. Dobre formované svedomie je správne a pravdivé. Pri formovaní svedomia je Božie slovo svetlom na našej ceste. Máme si ho osvojovať vierou a modlitbou a uvádzať ho do života. Takisto si máme spytovať svedomie, majúc na zreteli Pánov kríž.