Často sa hovorí, že svätí plodia svätých. Včera si Cirkev uctievala svätú Moniku a dnes svätého Augustína, jej syna. Ale to, čo teraz oslavujeme v radosti, Monika najprv hľadala so slzami, so smútkom, ktorý splodil svätca. Augustínove Vyznania zobrazujú život, ktorý z trpezlivej Moniky urobil patrónku ťažkých manželstiev a sklamaných rodičov. Keď uvažujeme o jej živote, môžeme ju zhrnúť ako patrónku tých, ktorí smútia.
Luca Giordano: Svätý Augustín a svätá Monika
Smútok je bremeno, ktoré nás obopína. Je to ako premočené tričko alebo ťažká vesta u zubára. Ťahá a zväzuje. Keď sa Augustín odvrátil od Krista, jeho matka znášala stratu a plakala trpkejšie ako nad telesnou smrťou svojho dieťaťa (Vyznania III.11). Ale pre tých, ktorí hľadajú Boha, pre ktorých všetko slúži na dobré, je aj smútok darom. Keď svätý Pavol odpovedá na obrátenie Korinťanov, ukazuje nám, čo znamená smútiť. „Zármutok sveta,“ píše, „spôsobí smrť“ (2 Kor 7, 10). Naháňať sa za múdrosťou, povesťou a vyznamenaním bolo ich skazou. Pavlove ostré slová im priniesli len väčší smútok. Ale s veľkým pavlovským paradoxom sa raduje z utrpenia svojich duchovných detí, pretože v ich smútku vidí Boží smútok, ktorý vedie k obráteniu. „Zármutok podľa Božej vôle,“ vysvetľuje Pavol, „spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť.“ Bolesť, ktorú cítili pri strate Boha, len posilnila ich vieru.
Smútok je túžba. Náš hlad nám hovorí, že sme stvorení na jedenie, smäd nás vedie k nášmu nápoju. Smútok je bolesť zo straty, ktorá nám hovorí, že sme stvorení pre večnosť. Náš smútok sa dotýka toho, bez čoho nemôžeme žiť – bez čoho by sme nemali žiť. Prečo by som mal prísť o prácu? Môj syn zomrie? Koniec môjho manželstva? Smútok dokazuje našu lásku, hovorí nám, po čom túžime. Ale v túžbe po peniazoch, dobrej povesti, dokonca aj po hĺbke ľudskej náklonnosti, rozbijeme svoje srdcia. Zatiaľ čo Augustín vstával a padal s láskou k tomuto svetu, Monika nemohla spávať pre jeho poblúdenie. Svetský smútok nás brzdí, keď túžime po tom, aký by mal byť život. Ale Boží smútok nás cez slzy a chvejúcu sa bolesť prebúdza k tomu, aký by život mohol byť. Smútok podľa Božej vôle je vrúcna túžba po jedinej veci, ktorú potrebujeme.
Smútok je extáza – doslova ocitnutie sa mimo nás samých. Tí, ktorí ronili ťažké slzy, vedia, čo tým myslím. Ťažká váha smútku nás ťahá von zo seba samých do toho, čo sme stratili, a cez našu túžbu odhaľuje to, čo milujeme. Krátko po svojom obrátení Augustín opisuje scénu svätej extázy, v ktorej matka a syn snívajú o nebi, v nočnom rozhovore dychtia po večnosti (Vyznania IX.10). Zatiaľ čo Augustín začína vidieť očami znovuzrodenia, Monikine slová odhaľujú desivý tieň posvätnosti, „všetka svetská nádej zo mňa vyprchala“ (Vyznania IX.10). Musíme to pozorne pochopiť. Smútok podľa Božej vôle nie je o nič viac zúfalstvom, ako nádej je potlačenie straty. Smútok je nádej, ktorá nám pomáha – odhaľuje to, po čom túžime, posúva naše srdcia k tomu, čo potrebujeme. Prežívať Boží smútok je ako vystupovať po rebríku, na ktorom každý predmet našej pozemskej lásky jeden po druhom volá: „Ja nie som Boh, nemôžem ťa zachrániť, choď vyššie – hľadaj toho, o kom hovorím! Už ani jej syn, volanie domova či pominuteľná krása stvorenia nemôžu Moniku odtiahnuť od jej cesty k svätosti.
Smútok je dar, ktorý sa nedáva sám osebe, ale preto, aby nás priviedol k stále hlbšiemu pokoju. Pre Moniku, a vlastne pre všetkých svätých, je jedinou skutočnou stratou strata Boha. Napriek všetkému smútku Monikine posledné slová hovoria o dokonalom pokoji. Okúsila horkú bolesť a teraz sa raduje so svojím kresťanským synom a pýta sa: „Čo ma tu ešte drží? Čo ju drží inde ako v samotnom Ježišovom srdci? S pohŕdaním týmto životom voľne prechádza do smrti (Vyznania IX.10). Svätá Monika odhaľuje dar smútku, ktorý nás podnecuje k poznaniu dokonalej lásky, k odpočinku v Kristovi, ktorý jediný je náš pokoj.
Obrázok: commons.wikimedia.org
