Dnešný veriaci človek vníma Ježiša ako svojho brata, alebo aspoň ako svojho priateľa, ktorý nás miluje aj napriek našim chybám a slabostiam. Ježiš je však aj naším kráľom. On sám to potvrdil pred Pilátom slovami: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“. Určite je správne, keď považujeme Ježiša za svojho brata, ale náš vzťah k nemu nemôže byť ucelený, pokiaľ ho nepovažujeme aj za svojho kráľa. Vieme, ako máme prežívať svoj vzťah k Ježišovi ako k svojmu bratovi, ale ako máme tento vzťah prežívať k Ježišovi ako svojmu kráľovi?
Pred Pilátom Ježiš tvrdí, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Tým chcel naznačiť, že je iným kráľom, ako sú králi tohto sveta, či už tí súčasní alebo tí, ktorých poznáme z dejín. Odpoveď na otázku, akým kráľom je Ježiš, nájdeme v dnešnom evanjeliu. Ježiš hovorí, že na konci vekov príde ako kráľ a zhromaždí k sebe všetkých ľudí, aby ich súdil a tak rozdelil na dobrých a zlých. Na základe čoho bude rozhodovať, či sme dobrí alebo zlí? Jediným kritériom je náš vzťah lásky k Bohu a k blížnemu. Pritom od nás žiada, aby sme Boha videli a milovali v každom človeku, ale hlavne v tých, ktorí sú v spoločenskom rebríčku najnižšie – s týmito ľuďmi sa priamo stotožňuje. Sme povolaní vidieť Ježiša v chudobných a biednych a núdznych, a to nielen po hmotnej, ale aj duchovnej stránke a pokiaľ takýchto ľudí obchádzame a nevenujeme im pozornosť, obchádzame samotného Ježiša a ocitáme sa mimo jeho kráľovstva. Naša sebaláska nám bráni vykonať dobro, ktoré často prehliadame. Duch Svätý nás učí vidieť Pána v hladujúcich, smädných, pocestných, chorých a väznených. Buďme stále otvorení jeho pôsobeniu, aby sme dokázali v ľuďoch okolo nás, predovšetkým v núdznych, vidieť svojho Kráľa a nakoniec, aby každý z nás počul: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“.
fr. Marián Slavomír Hovanec, OP
