Že bol tajný kňaz, netušili ani jeho blízki.
V sobotu opustil pozemský svet vzácny a zaujímavý človek. Vo svojej rehoľnej izbe, tzv. cele ( z lat. cellum – nebo) odišiel na večnú púť vo veku 67 rokov populárny, dlhovlasý kňaz, páter Hilár.
Známy slovenský dominikán žil a pôsobil v posledných rokoch v kláštore v Dunajskej Lužnej. V minulosti pôsobil aj vo Zvolene, no najviac ho ľudia stihli spoznať a obľúbiť si v Košiciach.
FUTBAL – ROCK – FILOZOFIA
Práve tu sme sa spoznali aj my dvaja. Bolo to krátko po Nežnej revolúcii, keď košický knihovník, spolu s ďalšími spolubratmi, vystúpil z ilegality tajného kňaza a ohúreným veriacim sa v bielo-čiernom rúchu predstavil pri jednej z omši v dominikánskom kostole.
Písal sa rok 1990 a dominikánskej reholi v Košiciach postupne vracali majetky. Na začiatku to bolo iba pár metrov štvorcových a niekoľko miestností v blízkosti kostola. Neskôr armáda vrátila posádkové kino Dukla – dnešný Veritas a po vysťahovaní sa hudobnej školy si rehoľníci prevzali aj samotný kláštor. Boli to zaujímavé roky: s nadšením sa brigádovalo, maľovalo, murovalo, spievalo, vtipkovalo a popritom debatovalo o stredovekej filozofii, futbale alebo hard-rockovej hudbe. Rozhovory boli čoraz intenzívnejšie a zaujímavejšie. S Hilárom som sa dokonca pripravoval aj na prijímačky z filozofie ašte sme po večeroch stihli prebrať aj prvé lásky, najmä tie moje.
TAJNÝ KŇAZ ZAMASKOVANÝ V KNIŽNICI
Jozef Štefurik sa narodil 9. marca 1956 v Zborove (okres Bardejov), kde vyrastal s ďalšími ôsmimi súrodencami. Stať sa kňazom sa rozhodol ešte pred maturitou. Na teológiu do Bratislavy však nešiel, pochopil, že by ho nevzali. Vstúpil teda tajne do dominikánskeho rádu, prijal meno Hilár a absolvoval knihovnícku nadstavbu. V októbri 1983 dostal v petržalskom byte tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca SJ aj diakonské a kňazské svätenie. Samozrejme neverejne a tajne.
Následne sa v košickej mestskej knižnici úspešne „maskoval“ v úlohe knihovníka až do Nežnej revolúcie. O tom, že je tajný kňaz, nevedel nikto, dokonca ani jeho najbližší.
„Iba mamka čosi tušila. Ostatní boli po mojej oneskorenej primičnej omši riadne prekvapení. Keď som vystupoval z civilného zamestnania a z knižnice odchádzal do kláštora, bolo zaujímavé sledovať rôzne reakcie okolia,“ povedal mi v rozhovore pre SME Jozef Štefurik v roku 2006.
GÉNIUS ALEBO FUTBALISTA?
Páter Hilár nebol iba tajným kňazom, ale aj pozoruhodným géniom s mimoriadne vzácnym darom – tzv. historickou pamäťou. Ovládal tisíce dátumov a na počkanie človeku povedal, po zadaní dátumu, aký deň to bol. Koľkokrát som mu zavolal a opýtal sa na ten, či onen termín. Za pár sekúnd z neho doslova vypadli názvy dní. Vďaka nemu som sa dozvedel, že som sa narodil vo štvrtok a čo sa všetko v tento deň udialo. Dnes sa to nezdá možno až také zvláštne, ale v čase, keď sme nemali po ruke internetové prehliadače to bolo niečo mimoriadne. Vedel obrazovo, akoby na pozadí večného kalendára jazdiť zo storočia do storočia. Či to bol pondelok, alebo piatok…, vedel určiť so stopercentnou presnosťou. Ak tento deň aj sám prežil, tak zväčša, okrem svetovej udalosti, pridal aj vlastnú skúsenosť, zážitok či nejaký futbalový výsledok Brazílie, Holandska, Ajaxu Amsterdam alebo Spartaku Trnava. Práve tieto mužstvá miloval, bol ich oddaným fanúšikom a vždy ho urobilo šťastným, keď sa aj v skromnosti rehoľníka, mohol sporadicky na nejaký zápas dostať osobne.
Futbal ho fascinoval. Aktívne hral už v mladom veku, ale zahral si aj za starých pánov. V roku 2019 Hilár Jozef Štefurik pre portál Zasvätený život napísal: „Môj vzor sv. Dominik Savio ma zdravo vyprovokoval k tomu, aby som cez šport apoštoloval ako on. Rozhodol som sa, že pri futbale, keď niekto bude brať meno Božie nadarmo v hneve, či vulgárne sa vyjadrovať, rázne ho napomeniem. Mám kalendár z roku 1970, kde som si robil poznámky svojich napomenutí. Veľmi mi záležalo, aby sa na ihrisku nehrešilo.“
DLHÉ VLASY – VEĽKÝ ROZUM
A propos – historická pamäť. Ohuroval a do pomykova privádzal mnohých. Dokonca až tak, že ho v 80.tych rokoch pozvala vtedajšia Československá televízia do Televízneho klubu mladých, kde prezentoval svoje schopnosti, ale aj vedomosti. Keby vedeli, že je kňaz, vyhnú sa mu veľkým oblúkom.
Napriek nevšedným znalostiam, prijímal Hilár dary od Boha v skromnosti. Sám rozdával elán, horlivosť a neúnavné nadšenie. Roky ho zdobili dlhé husté biele vlasy, ktoré boli vyjadrením jeho slobodnej vôle. Vlasy akoby prirodzene dopĺňali veselú povahu aj štýl obliekania. Ak práve nemal na seba dominikánsky habit, preferoval štýl 70. rokov. Toto obdobie mu nebolo blízke iba v obliekaní, ale aj v hudbe – očaril ho najmä moderný hard-rock anglickej formácie Deep Purple.
„Roky dospievania sú pre mňa najkrajšie v živote. Okrem iných životných situácií súvisia aj s objavom úžasných gitarových sól, dynamiky a neopakovateľnej hudby skupiny Deep Purple. Bolo to 24. septembra 1971, keď som prvýkrát počul ich nahrávky. Odvtedy som im verný,“ vyznával sa o svojej najväčšej záľube dominikán, ktorý rád vtipkoval aj o prirovnaní: Dlhé vlasy – krátky rozum. Ak začal rozprávať, rozprával dlho, a to už nikto rozum nespochybňoval.
POSLEDNÝ KONCERT
Aj keď lístky na koncerty takej kapely ako Deep Purple boli nad možnosti chudobného dominikána, ktorý ako rehoľník dostával len vreckové. Vždy sa však našiel niekto, kto mu s lístkom pomohol a tak od Nežnej revolúcie navštívil približne 20 koncertov tejto kapely. Neopakovateľný zážitok si priniesol z Brna v roku 2006, kde stál pred hotelom a dočkal sa. Na chvíľu sa totiž mohol pozhovárať s členmi kapely. Spevák Ian Gillan mu dokonca podpísal svoj portrét, ktorý Hilár sám namaľoval a priniesol so sebou.
Láska k Deep Purple ho neopúšťala. Patril medzi najväčších znalcov ich diskografie a iných informácií. Viackrát si dokonca zmeral vedomosti s inými nadšencami či odborníkmi na túto anglickú kapelu.
Aj v tomto roku sme sa mali stretnúť na koncerte v Slavkove pri Brne. Koncert preložili do Brna a tak sme sa mali práve v sobotu dohodnúť, kde sa stretneme. Nadšený Hilár si dokonca kúpil lístok aj na koncert purplov v Zvolenskej Slatine. Koncert s ním bol vždy zážitok, toľko o kapele snáď nevedeli ani samotní jej členovia. Do Brna už teda spolu nepôjdeme, no Hilár si koncerty vychutná už v úplne inej, nebeskej dimenzii.
PRIJALI HO
Všade, kde kňaz Hilár Štefurik pôsobil, alebo účinkoval počas misií, ľudia prežívali istú dynamiku. Nielen z jeho prejavu, ale aj kontrastu medzi vlasmi, habitom či slovom, ktoré kázal. Napokon ho však radi všade prijali. „Vždy sa snažím s ľuďmi komunikovať a budovať dobré medziľudské vzťahy. Na popularite si nezakladám. Ak ľuďom robia moje schopnosti radosť, teším sa. Prioritou však zostáva budovanie vzťahu k Bohu a blížnym. Všetko ostatné je iba moja záľuba a relax,“ vyznal sa P. Hilár v interview pre SME v roku 2006.
Páter Hilár Jozef Štefurik miloval futbal, rockovú hudbu a humor. Zomrel 1. júla 2023 v Dunajskej Lužnej v 67. roku života, 46. roku rehoľnej profesie a nedožitého 40. roku kňazstva. Nech odpočíva v pokoji! Pohrebné obrady sa uskutočnia 6. júla 2023 v Dominikánskom kostole v Košiciach. Pochovaný bude na cintoríne Rozália v dominikánskej hrobke.
Text a foto: Ľubomír Lehotský
P. Hilár Jozef Štefurik OP sa narodil 09. 03. 1956 v Zborove (okres Bardejov). S Rehoľou dominikánov v podmienkach ilegality sa zoznámil prostredníctvom P. Hyacinta Jozefa Tandaru OP, ktorý pôsobil v rokoch 1968 – 1972 ako kaplán vo farnosti Zborov a sprostredkoval mu kontakt na tajné východoslovenské stredisko rehole v Prešove pod vedením P. Gregora A. Hajdu OP. Spočiatku sa stal dominikánskym terciárom a po maturite v roku 1975 sa rozhodol pre vstup do Rehole dominikánov s perspektívou ďalšej formácie a prípravy na kňazské povolanie. Pokračoval v nadstavbovom štúdiu knihovníctva a 15. 02. 1975 v Prešove tajne prijal dominikánsky habit, rehoľné meno Hilár a stal sa novicom. Pod vedením P. Gregora a P. Akvinasa J. Gaburu OP, ktorý prichádzal z Bratislavy, sa pripravil na zloženie prvých rehoľných sľubov 10. 07. 1977. Od 15. 08. 1977 pracoval ako knihovník v Košiciach a po základnej vojenskej službe (1977 – 1979) absolvoval tajné štúdium filozofie a teológie. Na sviatok sv. Dominika 08. 08. 1983 zložil slávnostné doživotné rehoľné sľuby v Prešove. Dňa 21. 10. 1983 prijal tajne diakonské i kňazské svätenie vkladaním rúk biskupa Jána Chryzostoma Korca SJ v jeho byte v Bratislave-Petržalke. Po roku 1989 sa podieľal na znovuobnovení verejnej činnosti Rehole dominikánov na Slovensku a po navrátení kláštora v Košiciach v ňom pôsobil od júla 1990. Od roku 1996 pôsobil v Dunajskej Lužnej a od roku 2003 vo Zvolene (sídlisko Západ), hlavne ako správca farnosti. Od roku 2010 účinkoval v Košiciach, hlavne ako rektor dominikánskeho kostola, duchovný charity pre bezdomovcov a asistent niekoľkých Bratstiev Laikov sv. Dominika, od roku 2017 opäť v Dunajskej Lužnej. Miloval futbal, rockovú hudbu a humor. Zomrel 01. 07. 2023 v Dunajskej Lužnej v 67. roku života, 46. roku rehoľnej profesie a nedožitého 40. roku kňazstva. Nech odpočíva v pokoji!
