Mesiac máj sa v katolíckom prostredí prežíva ako mariánsky mesiac. V mnohých farnostiach sa zvykne spoločne s kňazom modliť Loretánske litánie. V tradícii dominikánskej rehole majú svoje pevné miesto v sobotu večer, keď uzatvárajú slávenie liturgie prvých nedeľných vešpier.
Loretánske litánie vznikli v stredoveku v mníškom prostredí. Jedným z miest, kde sa používali, bolo talianske Loreto, odtiaľ dostali názov „Loretánske“. Pápež Sixtus V. udelil odpustky všetkým, ktorí sa ich modlia. Schválil ich pápež Benedikt XIV. (1740-1758).
Dominikánske mariánske centrum vydalo minulý rok publikáciu autorky Jany Moricovej Loretánske litánie. Na 240 stranách si môžeme prečítať vysvetlenie jednotlivých invokácií. Zväčša sa jedná o biblickú či teologickú interpretáciu. Autorka vychádza z cirkevných dokumentov a výrokov pápežov. Pre ilustráciu, súčasný Svätý Otec František je v diele citovaný 38-krát. Ku každej invokácii je priložené aj výtvarné alebo sochárske stvárnenie daného aspektu Máriinej osobnosti.
V nasledujúcich riadkoch ponúkame malú ochutnávku, krátke vysvetlenie jednotlivých invokácií, ako ich v knihe uvádza Jana Moricová. Pre komplexný obraz však určite odporúčame prečítať si publikáciu celú.
Svätá Mária. Jednoduché oslovenie, ktorým sa na nebeskú Matku obraciame ako na niekoho blízkeho nám ľuďom, ale súčasne ju oslovujeme ako osobu blízku Bohu.
Svätá Božia Rodička. Tento titul poukazuje na Máriino poslanie v dejinách spásy. Žiadna iná žena nespolupracovala s Bohom tak úzko ako Panna Mária. Je naozaj najpožehnanejšia medzi ženami.
Svätá Panna panien. Panna Mária svojím „áno“ akoby podpísala Bohu „bianko šek“. Veľkodušne súhlasila s Božím plánom, nepoznajúc jeho detaily.
Matka Kristova. Toto jednoduché oslovenie vystihuje a zdôvodňuje základ katolíckej mariánskej úcty. S láskou pristupujeme k Panne Márii, vzdávame jej česť a vyvyšujeme ju preto, lebo je Ježišova matka.
Matka Cirkvi. Toto označenie patrí k novším mariánskym titulom. Ukrižovaný Ježiš zveril milovaného učeníka Márii, tým rozšíril jej materstvo na celú Cirkev. Pápež Pavol VI. počas Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásil Pannu Máriu za Matku Cirkvi. Svätý Ján Pavol II. zaradil invokáciu „Matka Cirkvi“ do Lorretánskych litánií v roku 1980. Svätý Otec František stanovil od roku 2018 povinnú liturgickú spomienku Panny Márie Matky Cirkvi na pondelok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého.
Matka milosrdenstva. Pápež František pridal túto invokáciu v roku 2020, aby vyzdvihol úlohu Panny Márie v Božom pláne spásy a jej materinskú lásku voči nám.
Matka Božej milosti. Upriamujeme pozornosť na Pannu Máriu ako na matku Ježiša Krista, z ktorého „plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1,16).
Matka nádeje. Invokácia bolo zaradená do litánií v roku 2020. Ukrižovaný, vzkriesený a oslávený Kristus je základom našej nádeje. Dôverujeme Ježišovi, a preto dúfame, že napriek našej krehkosti s pomocou Božej milosti dosiahneme večnú blaženosť v nebi.
Matka najčistejšia. Oslovenie ospevuje vnútornú krásu Panny Márie – jej svätosť, ktorá sa prejavovala mimoriadnou láskou k Bohu a k ľuďom.
Matka najnevinnejšia. Pápež Pavol VI. hovoril o Panne Márii ako o najnevinnejšej z ľudí. Nevinnosť chápal ako zbožnosť, bohabojnosť, mravnú bezúhonnosť. Toto označenie úzko súvisí s tajomstvom nepoškvrneného počatia, Panna Mária bola uchránená od škvrny dedičného hriechu, jej nevinnosť však bola aj výsledkom Máriinej spolupráce s Božou milosťou.
Matka panenská. Toto oslovenie zahŕňa v sebe dve základné pravdy katolíckej viery o Panne Márii: stala sa opravdivou matkou Božieho Syna a zároveň neprestala byť pannou.
Matka nepoškvrnená. Táto invokácia spája pravdu o Božom materstve Panny Márie s dogmou o napoškvrnenom počarí. Túto dogmu slávnostne vyhlásil pápež Pius IX. dňa 8. decembra 1854.
Matka hodná lásky. Stredovekí kresťania týmto poetickým titulom túžili vyzdvihnúť osobu Bohorodičky, ktorej opodstatnene patrí mimoriadna úcta a láska. Panna Mária je „Matkou hodnou lásky“ v prvom rade preto, lebo nám darovala Ježiša, ďalej preto, lebo mimoriadnym spôsobom spolupracovala s našim Spasiteľom a svojím ustavičným orodovaním nám i naďalej sprostredkúva dary večnej spásy.
Matka obdivuhodná. V Chráme Najsvätejšej Trojice na Španielskom námestí v Ríme sa nachádza freska Panny Márie obdivuhodnej. Namaľovala ju istá sestra z Kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Keď maľbu uvidel pápež Pius IX., zvolal: „Matka obdivuhodná!“ Panna Mária je tu znázornená ako mladé dievča vo chvíli, keď si urobila prestávku v práci. Pokojne sedí a má privreté oči. Na ľavej strane sa nachádza ľalia – symbol čistoty. Veci na pravej strane (praslica a košík so šitím) naznačujú námahu Máriinej práce. Na košíku je položená kniha.
Rímska freska Matky obdivuhodnej
Matka dobrej rady. Nebeská Matka nám dokáže dobre poradiť a pomôcť pri rozhodovaní.
Matka Stvoriteľa. Stvorenie je dielom celej Najsvätejšej Trojice. Niekedy sa zdôrazňuje stvoriteľská činnosť Boha Otca či nekonečná tvorivosť Ducha Svätého. Nový zákon na viacerých miestach v súvislosti so stvorením píše o úlohe Božieho Syna.
Matka Spasiteľa. Táto invokácia upriamuje našu pozornosť nielen na Máriino vyvolenie za matku Božieho Syna, ale predovšetkým na jej spoluprácu s Kristom na diele spásy.
Panna najmúdrejšia. Panna Mária zaujala ten najmúdrejší postoj, keď dala Boha na prvé miesto vo svojom živote, pričom to učinila v takom rozsahu a hĺbke, ako žiaden iný človek. Obdivujeme jej silnú vieru a neprekonateľnú lásku ku Kristovi. Múdrosť je schopnosť v každej situácii rozoznať, čo je pravé dobro a zvoliť si primerané prostriedky na jeho uskutočnenie. Mária sa ochotne riadila vnuknutiami Ducha Svätého, vo svojom živote hľadala dobro a dobro aj konala.
Panna hodná úcty. Osobitná úcta, ktorú Katolícka cirkev vzdáva Bohorodičke, patrí medzi charakteristické črty našej spirituality. Patrí k podstate kresťanského kultu. Na druhej strane treba zdôrazniť, že táto úcta sa výrazne líši od kultu adorácie, ktorý preukazujeme jedine Bohu. Ako napísal svätý pápež Pavol VI.: „Uctievanie blahoslavenej Panny Márie má svoj najhlbší dôvod v nevyspytateľnej a slobodnej vôli Božej. Kedže Boh je večná, božská láska, on koná všetko z lásky: on Pannu Máriu miloval a urobil jej veľké veci; miloval ju kvôli sebe a miloval ju kvôli nám; daroval ju sebe a daroval ju nám.“
Panna hodná chvály. Invokácia nás nabáda, aby sme rozšírili svoju mariánsku úctu o vzdávanie chvály Bohu za nezaretskú Pannu a doplnili ju aj o oslavu nebeskej Kráľovnej. Možno to však chápať aj tak, že Panna Mária si zaslúži chválu za to, aká je – vyniká čnosťami, najmä bohabojnosťou a nábožnosťou.
Panna mocná. Ivokácia súvisí s veľkosťou Máriinej lásky – ku Kristovi a k tým, za ktorých položil svoj život. Poukazuje tiež na účinnosť orodovania našej nebeskej Matky. Vyjadruje skúsenosť mnohých pokolení kresťanov, ktorí sa s dôverou utiekali pod jej ochranu a zakúsili jej materinskú starostlivosť a často aj mimoriadnu pomoc.
Panna dobrotivá. Toto oslovenie v prvom rade súvisí s pôsobením Ducha Svätého v Panne Márii. Vďaka nemu bola plná lásky a dobroty, ktorej svedkami boli jej súčasníci. Rovnako však Máriinu dobrotu zakúšajú veriaci všetkých čias i častí sveta, ktorí sa obracajú na Matku a zažívajú jej starostlivosť.
Panna verná. Ján Pavol II. poukázal na štyri charakteristické rysy Máriinej vernosti. Je nimi hľadanie hlbokého zmyslu Božích zámerov s ňou a so svetom, prijímanie Božej vôle, život v súlade s vierou a trvácnosť jej postojov.
Zrkadlo spravodlivosti. Mária nežiari svojím vlastným jasom, ale odráža Božie svetlo; umožňuje Bohu, aby v jej živote pôsobil. Zároveň má také vynikajúce vlastnosti, že vzniká nádherný a verný obraz.
Sídlo múdrosti. V Márii prebýval Boží Syn. Preto je Bohorodička „požehnaná medzi ženami“. V jej lone prebýval Boží Syn, večná Múdrosť.
Príčina našej radosti. Panna Mária je príčina našej radosti predovšetkým preto, lebo umožnila, aby sa Boh stal človekom. Počas návštevy u Alžbety Mária, plná Kristovej milosti, priniesla radosť Jánovi Krstiteľovi, takže zaplesal v lone svojej matky. Ježišova matka sprostredkúva ľuďom radosť. Nie je to iba radosť zo stretnutia s Kristom, ale aj radosť z toho, čo Ježiš koná na jej príhovor, napríklad na svadbe v Káne Galilejskej.
Príbytok Ducha Svätého. Toto pomenovanie súvisí predovšetkým s tajomstvom vtelenia Božieho Syna. Boh, ktorý si nazaretskú Pannu vyvolil za matku Mesiáša, pripravil ju na plnenie tohto vznešeného poslania. Uchránil ju od dedičného hriechu a obdaroval plnosťou milostí.
Príbytok hoden cti. Panna Mária si ako matka Božieho Syna zasluhuje úctu. Oslovenie vyzdvihuje Pannu Máriu, ktorá svojím „fiat“ umožnila toto prebývanie. Pôsobením Ducha Svätého počala Božieho Syna, nosila ho pod srdcom a porodila v Betleheme. Bola jeho živým príbytkom.
Vznešený príbytok nábožnosti. Pannu Máriu prirovnávame k vznešenému majestátnemu chrámu, ktorý vzbudzuje náš obdiv. Pripodobňujeme ju k svätyni, v ktorej pán prebýval uprostred svojho ľudu. Keď Mária nosila Krista pod srdcom, bola vlastne živým svätostánkom, v ktorom prebýval Kráľ vekov a Veľkňaz novej zmluvy.
Ruža tajomná. Svätý Bernard z Clairvaux pripodobnil pramatku Evu k tŕňu, ktorý zranil celé ľudstvo. Naproti tomu Panna Mária je podľa neho ako ruža, ktorá hojí všetky naše rany, pretože nám darovala Spasiteľa sveta.
Veža Dávidovho mesta. Táto invokácia má biblický základ. Poukazuje na výnimočnosť Ježišovej matky a na ochranu, ktorú poskytuje svojim duchovným synom a dcéram v mnohorakých nebezpečenstvách.
Veža zo slonovej kosti. Toto obrazné vyjadrenie sa používa na opísanie výnimočnosti a duchovnej krásy Ježišovej matky. Milostiplná Panna Mária žiari nádherou čností a prevyšuje ostatných ľudí svojou svätosťou. Možno ju prirovnať k veži, ktorá sa týči nad svojím okolím. Na jej výnimočnosť poukazuje aj vzácny materiál, z akého je zhotovená: slonová kosť. Biela farba slonoviny symbolizuje čnosť čistoty.
Dom zlatý. Vyzdvihuje Božie pôsobenie v Panne Márii. Vďaka nemu sa stala matkou Božieho Syna a žiari jasom svojich čností viac ako pozlátené steny jeruzalemského chrámu, jagajúce sa pri dopade slnečných lúčov.
Archa zmluvy. S archou sa spájala Božia prítomnosť. Boh prebýval v arche zmluvy uprostred Izraela. Rovnako Boh prebýval v Panne Márii. Bohorodička je symbolicky označená za archu zmluvy preto, lebo nosila pod srdcom Krista Spasiteľa, ktorý vylial svoju krv – krv novej a večnej zmluvy.
Brána do neba. Pannu Máriu možno nazvať týmto titulom z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že nazaretská Panna sa stala bránou, ktorou Syn Boží vstúpil na túto zem, Druhý dôvod súvisí s tým, že svojím ustavičným orodovaním nám sprostredkúva dary večnej spásy. Jej príhovor a príklad nás posilňuje, aby sme vytrvali na ceste viery a dosiahli plnosť života v nebeskej vlasti.
Hviezda ranná. Zornička sa nachádza blízko Slnka a predznamenáva jeho východ. Príchod Božieho Syna na túto zem predchádzalo narodenie jeho matky a jej veľkodušný súhlas.
Uzdravenie chorých. Vzývanie Panny Márie ako Uzdravenie chorých súvisí s jej nežnou starostlivosťou o Cirkev. Nebeská Matka zahŕňa svojou láskou chorých na tele či na duši a prosí za nich svojho Syna, najlepšieho „lekára duše i tela“.
Útočisko hriešnikov. Svojím súhlasom sa Mária stala matkou Ježiša Krista, „Baránka, ktorý sníma hriechy sveta“.
Útecha migrantov. Táto invokácia bola zaradená do Loretánskych litánií v roku 2020. Poukazuje na mimoriadnu blízkosť Panny Márie všetkým, ktorí sú z rozmanitých dôvodov nútení opustiť svoje domovy a žiť v cudzom prostredí.
Útecha zarmútených. Táto invokácia poukazuje na nanebovzatú Pannu Máriu, prinášajúcu útechu trpiacim a zarmúteným. Milujúca Matka Cirkvi súcití s nami, prihovára sa za nás a vyprosuje nám dar útechy u Ducha Svätého Tešiteľa.
Pomocnica kresťanov. V dejinách úcty Pomocnice kresťanov sa uvádzajú tri udalosti. Prvou je víťazstvo kresťanských vojsk na početnejšou tureckou flotilou pri Lepante (1571). Druhou bolo víťazstvo kresťanských vojsk pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho nad armádou Osmanskej ríše v zlomovej bitke pri Viedni (1683). Treťou bol šťastný návrat pápeža Pia VII. do Ríma po tom, ako bol na príkaz cisára Napoleona zatknutý, tri roky internovaný a následne deportovaný do Francúzska (1814).
Kráľovná anjelov. Spasiteľova matka, podobne ako anjeli, slúži Pánovi. V Božom pláne spásy má však vznešenejšie a dôležitejšie poslanie, z ktorého vyplýva tiež jej vyvýšenie nad chóry anjelov a svätých.
Kráľovná patriarchov. Bez hriechu počatá Panna Mária vynikala čnosťami, ktorými prevyšovala patriarchov, dopúšťajúcich sa rozmanitých previnení voči Bohu i blížnemu.
Kráľovná prorokov. Podobne ako prorokov, aj Máriu si Boh vyvolil a zveril jej špecifickú úlohu, ktorá však značne prevyšovala funkciu biblických prorokov.
Kráľovná apoštolov. Mária najužšie spolupracovala s Kristom, prvým a najväčším hlásateľom evanjelia. Ak je podstatou apoštolátu prinášanie Krista svetu, Panna Mária to uskutočnila výnimočným spôsobom, keď súhlasila, že sa stane matkou Božieho Syna.
Kráľovná mučeníkov. Podobne ako mučeníci, aj Panna Mária trpela kvôli Kristovi. Hoci nepoložila zaňho svoj život, celá sa pre neho obetovala .Jej utrpenie vyvrcholilo na Kalvárii, kde spolu so svojím Synom trpela a s láskou sa pripojila k jeho obete.
Kráľovná vyznávačov. V dejinách Cirkvi sa stretávame s osobitnou skupinou svätcov, ktorí sú označovaní ako „vyznávači“. Na rozdiel od mučeníkov nepoložili svoj život za vieru, ale vynikali mravne čnostným životom. Panna Mária celý svoj život upriamila na Boha. Vydala nasledovaniahodné svedectvo viery a lásky. Svojou svätosťou prevyšuje ostatných ľudí, vrátane tých, ktorých si Cirkev uctieva ako vyznávačov.
Kráľovná panien. Mária prevyšuje všetky Bohu zasvätené panny svojou láskou ku Kristovi a službou Božiemu kráľovstvu.
Kráľovná všetkých svätých. Panna Mária prevyšuje všetkých svätých výnimočnosťou darov, ktoré od Boha dostala. Je „celá svätá“, „celá krásna“. Podstata jej svätosti spočíva v plnosti Ducha Svätého, ktorým bola obdarovaná.
Kráľovná počatá bez poškvrny dedičného hriechu. Táto invokácia súvisí so samotným počiatkom Máriinho života, s jej vznikom v lone svätej Anny. Mária bola počatá svojimi rodičmi takým istým spôsobom ako každé iné dieťa. Vďaka mimoriadnej Božej milosti bola však od prvej chvíle svojho života uchránená od dedičného hriechu. Na rozdiel od ostatných ľudí prišla na tento svet nenakazená zlom.
Kráľovná nanebovzatá. Panna Mária po skončení tohto pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy. Nanebovzatie Panny Márie je mimoriadnou Božou milosťou, ktorou ju Pán obdaril pre jej osobité zjednotenie s Ježišom.
Kráľovná posvätného ruženca. Túto invokáciu zaradil do litánií pápež Lev XIII. v roku 1883. Vo Fatime sa Panna Mária predstavila ako Kráľovná posvätného ruženca a vyzývala veriacich práve k tejto modlitbe.
Kráľovná rodiny. Túto invokáciu pridal do Loretánskych litánií pápež Ján Pavol II. v roku 1995. Upriamuje ňou našu pozornosť na tri dôležité pravdy. Prvou je poznanie, že v prípade Krsta a jeho matky je kraľovanie v skutočnosti službou lásky. Druhá pravda vyzdvihuje význam rodiny v Božom pláne spásy a jej dôležitosť pre rozvoj človeka. Treťou pravdou je skutočnosť, že Panna Mária je osobitnou ochrankyňou rodín.
Kráľovná pokoja. Túto invokáciu zaradil do Loretánskych litánií pápež Benedikt XV. počas Prvej svetovej vojny, v roku 1917. Vďaka Panne Márii prišiel na svet očakávaný Mesiáš, o ktorom prorok Izaiáš predpovedal, že bude „Kniežaťom pokoja“. Kristus uskutočnil dielo zmierenia medzi Bohom a človekom, ktoré prinieslo pokoj celému stvorenstvu. Keďže na tomto diele prinavrátenia harmónie a pokoja mala osobitnú účasť jeho matka, verne stojaca pri Ježišovom kríži, prislúcha jej označenie „Kráľovná pokoja“.
Podľa knihy: Jana Moricová: Loretánske litánie. Dominikánske mariánske centrum, Košice 2023.
Obrázky: commons.wikimedia.org, pinterest
-js-
