103 a pol-ročný otec Akvinas Gabura OP napĺňa posledné dni svojho života verným zjednotením s Kristovou obetou.
Pre otca Akvinasa Gaburu OP je deň slávnosti sv. Cyrila a Metoda vždy zároveň pripomienkou jeho kňazskej vysviacky – dňa, keď ho v Olomouci 5. júla 1939 vysvätil veľký ctiteľ svätých vierozvestcov, arcibiskup Leopold Prečan (1866–1947). Tento rok to bola spomienka neuveriteľného 79. výročia prijatia sviatosti kňazstva a vstupu otca Akvinasa do jeho 80. roku kňazského života – v úplnej bezvládnosti, no napriek tomu stále vo vernej a obetavej kňazskej službe. Vyše 103-ročný otec Akvinas v úplnej odkázanosti na opateru v charite sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej stále hlboko prežíva tajomstvo sv. omše, žehná a modlí sa ruženec. Poslednú silu, ktorú ešte má, ležiac vkladá do slov premenenia chleba a vína pri koncelebrácii v eucharistickej modlitbe. V takomto stave bezvládnosti odslúžil už viac ako 200 sv. omší, pri ktorých sviatostne sprítomňuje Kristovu obetu a do tejto obety pripája a vkladá aj svoje utrpenie a posledné dni života. Keď v slovách premenenia vyslovuje Ježišove slová „toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás …“ stotožňuje sa s týmto Ježišovým úmyslom a obetuje sa spolu s ním z lásky k tým, ktorí sa zverili do jeho modlitieb. Nevieme si ani predstaviť, aké veľké Božie milosti nám takto sprostredkuje. Tento statočný kňaz za komunizmu odsúdený na doživotie svojou odovzdanosťou do Božej vôle láskou premáha bezprávie a takto skrze obetu Kristovho kríža spolu s Kristom víťazí nad zlobou sveta. Otec Akvinas je veľkým povzbudením pre všetkých tých, ktorí sú slabí a s ktorými už nik nepočíta, že modlitbou a spájaním svojho utrpenia s Kristovým krížom možno dosiahnuť oveľa viac než silou a aktivitou.
