Pozeráte sa na najradostnejšieho človeka v celých dejinách, ktorý prežíva svoju najradostnejšiu hodinu: je ním Ježiš Kristus na kríži. Je to nepríjemná pravda, ale aj tak je to pravda. Ježiš mal najväčšiu radosť počas svojho pozemského života, keď podstúpil svoje umučenie a ukrižovanie. Ale ako? Ako mohol byť Ježiš radostný uprostred nevýslovného fyzického, citového a duchovného utrpenia? Môžeme sa my , ktorí sme boli pokrstení v Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, radovať uprostred utrpenia? Ježiš bol najradostnejší počas svojho pozemského života uprostred svojej agónie, pretože to bol vrchol jeho lásky k Otcovi a ovocím lásky je vždy radosť.
Salvador Dalí: Kristus svätého Jána z Kríža
Kríž je vrcholom Ježišovej lásky k Otcovi a k ľuďom. V celých dejinách neexistuje väčší prejav lásky ako umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Je to preto, že Ježiš Kristus nie je len človek. On je Bohočlovek. On je Slovom, ktoré sa stalo telom – druhou osobou Najsvätejšej Trojice, ktorá, prinútená svojou prehojnou láskou, sa stala človekom, aby sa človek skrze svoje Telo a Krv stal Bohom. Láska urobila Boha človekom a láska ho priviedla na kríž.
Božská láska sa neuspokojila, aby nás zachránila drevom jaslí. Božská láska zašla ešte ďalej – zašla do dreva kríža. Ježiš sa stal „dokonalým skrze utrpenie“, skutočné a pravé utrpenie vo svojej skutočnej a pravej ľudskosti; a miloval nás „do krajnosti“, dokonca až na „smrť, smrť na kríži“. Toto bola hodina, pre ktorú Ježiš žil; vôľa Otca, ktorú Ježiš túžil splniť; a veľkonočný Baránok, ktorý Ježiš túžil jesť (Lk 22, 15).
Na kríži, uprostred najprenikavejšieho utrpenia, aké kedy ľudstvo poznalo, bola Ježišova láska na vrchole práve preto, že plnil vôľu Otca, totiž jeho oslávenie a naše ospravedlnenie a posvätenie: „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2 Kor 5, 21). Ježišova láska, hoci bola dokonalá od chvíle jeho počatia v lone Preblahoslavenej Panny Márie, bola dovŕšená vo svojej dokonalosti jeho prehojnou obetou na kríži.
Práve na kríži, Ježišovom najväčšom prejave jeho lásky, je Ježišova ľudská vôľa najdokonalejšie zjednotená s Božou vôľou – veď čo je láska, ak nie spojenie vôle medzi dvoma, ktorí sa milujú? Milujúci a milovaný sa navzájom vlastnia vo svojej láske k tomu druhému a cez ňu. Je to láska, ktorá spája milujúceho a milovaného, a robí ich jedným. Výsledkom tohto spojenia vôle v láske je radosť. Radosť teda nie je nič viac a nič menej ako potešenie a odpočinok v tom, čo človek v láske vlastní.
Ježiš Kristus je najradostnejší človek, keď je na kríži, pretože kríž je najvyšším prejavom jeho lásky k Otcovi. Na kríži sa Ježišova ľudská vôľa a Božia vôľa mimoriadne spájajú v láske – v láske, ktorá prináša nevysvetliteľnú radosť. Ježišovu lásku a radosť však nemožno stotožňovať s prchavými pocitmi šťastia alebo pokoja na povrchu; Ježišova láska a radosť sú skôr darmi iného poriadku, božského poriadku, danými tým, ktorí sú spojení s Kristom v živej viere. Božie dary, ktoré Ježiš dáva tým, ktorí sú s ním spojení v živej viere, presahujú city a čokoľvek, čo by nás mohlo odlúčiť od Božej lásky – a preto sa „ustavične radujeme“ (1 Sol 5,16).
Br. Raphael Arteaga
Obrázky: commons.wikimedia.org, wikipedia
