🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Otázkou sviatostného charakteru birmovky sa celkom hravo v priebehu dejín vysporiadali mnohí učitelia Cirkvi. Tak ako my, tak aj oni museli odpovedať na námietky svojich spolubratov, ktorých argumenty, ako ich predstavuje svätý Tomáš, boli naozaj silné. Svätý Tomáš píše: Zdá sa, že birmovka nie je sviatosťou, keďže v Biblii nenachádzame žiadnu zmienku o tom, že by bola ustanovená Kristom, naopak napr. nachádzame zmienku o ustanovení eucharistie. Taktiež nikde nečítame, že by bol samotný Kristus pobirmovaný, hoci napríklad pokrstený bol. Podobne zmienku o birmovaní nenachádzame ani v starom zákone. Je teda birmovanie výmysel Cirkvi?

Svätý Tomáš sa odvoláva na proces dospievania – človek sa znovuzrodzuje v krste, začína žiť duchovne a birmovaním vstupuje do vrcholného veku duchovného života. Slovami pápeža Františka, v živote človeka nastáva kopernikovský obrat. Z dieťaťa, okolo ktorého sa točí svet, sa stáva dospelý človek, ktorý sa učí točiť okolo INÉHO. Apoštol píše: „Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“ Stať sa mužom/ženou, znamená zobrať zodpovednosť za svoj život a začať sa točiť okolo INÉHO – byť otvorený tomu INÉMU – iným.

Tomáš píše, že zatiaľ čo krstom dostávame schopnosť robiť veci, ktoré nás približujú k vlastnej spáse, nakoľko žijeme pre seba, v birmovaní dostávame moc robiť veci, ktoré sa týkajú duchovného boja. Myslím, že duchovným bojom sa odvoláva na misiu Cirkvi, ktorá zbraňou lásky duchovne bojuje voči nenávisti a egoizmu tohto sveta. Pôvodcom tejto misie nie je Cirkev, ale Ježiš, ktorý apoštolom prisľúbil Tešiteľa. Pri nanebovstúpení im povedal, aby zostali na mieste, pokiaľ nedostanú Ducha, pretože bez neho je lepšie sa nepohybovať. Po Turícach otvárajú dvere strachu, ktoré ich delili od Židov a vydávajú sa ohlasovať smrť a zmŕtvychvstanie Božieho Syna. Stávajú sa svedkami najväčšieho skutku otvorenia sa lásky.

Vidíme teda, že s birmovaním je spojená misia. V krste sa stávame Božími deťmi, ale birmovanie nás nasmerúva poza nás. Čo však majú tieto dve sviatosti spoločné? Aktualitu. Božími deťmi sme sa nielen stali ale nimi aj sme. Podobne aj sviatosť birmovania nie je len jednorázový moment zoslania, ktorému prisúdime minulý čas, ale neustále aktuálny. Hoci apoštoli zažili zoslanie Ducha Svätého v konkrétnom čase na konkrétnom mieste, v Skutkoch apoštolov sa dočítame, ako boli naplnení Duchom aj v inom čase a na iných miestach. Pán Ježiš nepripravoval učeníkov na to, aby boli schopní prijať Ducha Svätého ako “starter pack” s potrebnými milosťami do duchovného boja, podobne ako keď vojak vyfasuje základnú výstroj, aby bol schopný sám bojovať. Ježiš pripravoval svojich učeníkov na prijatie Ducha, ktorý uskutoční premenu indivíduí na spoločenstvo učeníkov Krista, ktorí budú naplnení jeho Duchom. Kristus nás cez birmovku pozýva zjednocovať sa s NÍM, nejde teda o moment, ale o neustálu aktualitu – byť s Kristom a v ňom.

Birmovanie je teda sviatosťou, ktorá vychádza od Krista, naplňuje nás a vylieva sa pre iných, je to sviatosť misie.

Sebastián Kaduk