🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Asi prvýkrát som si do hĺbky uvedomila krásu krstu 15. apríla 2017. Bola Svätá sobota, slávila sa vigília Zmŕtvychvstania a ja som stála pri svojej kamarátke, ktorá skláňala hlavu nad krstiteľnicu, aby nad ňou boli prednesené slová: „A ja ťa krstím…“ Pamätám si, že z posvätnosti toho momentu mi zvieralo hrdlo. Bolo obdivuhodné sledovať dospelého človeka, ktorý nemal žiadnu náboženskú výchovu, že sa rozhodol po svojom obrátení pre krst. Napriek tomu, že to pre ňu nebolo vôbec ľahké. Čo však bolo za jej rozhodnutím? Božie „áno,” predchádzajúce to jej. Môcť z predného sedadla sledovať, ako obdivuhodne v jej živote koná Božia milosť bola život-meniaca skúsenosť. Nie len pre ňu, ale aj pre mňa. Krst je totiž Božím výkrikom milosrdenstva na našej životnej ceste.

Cirkev nás učí, že krst má predovšetkým dva účinky. Prvým je úplné odpustenie všetkých hriechov. Áno, pri našej praxi krstenia malých detí na to možno zabúdame alebo tomu neprikladáme veľký význam, pretože dieťaťu sa odpúšťa „iba“ dedičný hriech… No aj to je dychberúcim uzdravujúcim Božím dotykom, ktorý búra múry rozdelenia. Božie „áno,” ktoré si pripúšťa človeka úplne k telu. Možno si to viac vieme uvedomiť pri dospelom človeku lebo ten toho má na rováši oveľa viac ako malé dieťa. No Božie „odpúšťam ti“ je vždy rovnako dokonalé, vždy úplné, bez podmienok, bez možnosti čo i len ponechať si tieto skutky vo večnej Božej pamäti.

Druhým účinkom krstu je, že sa stávame novým stvorením. Symbolika vody ponára starého človeka a rovnako, ako dieťa prichádza na svet vynorením sa z plodovej vody, tak isto sa v plnosti rodí v obrade krstu. S našimi rodičmi nás spája pokrvné puto, hovorí sa, že sme „jedna krv“. No pri krste ide Boh ešte ďalej. Doslova sa stávame Kristovým telom. Bez nás už Kristus nie je úplný. Nie sme iba jedna krv, ale jedno telo. Včleňujeme sa do bytia Boha, ako márnotratný syn sme ovenčení darmi od Otca. Dostávame nové šaty, obuv a prsteň – čiže milosť, ktorá nás otvára viere, nádeji a láske. Dary Ducha Svätého, ktoré nám otvárajú dvere k plnosti života. Už vieme, že sme vykúpení, milovaní a Boží.

A aj tento aspekt si môžem uvedomovať na mojej kamarátke a zároveň dospelej krstnej dcére. Nové stvorenie, ktorým sa pri krste stala, sa mi stále nanovo odkrýva pred očami. Plnosť darov, ktoré jej Boh dal, a ktoré v spolupráci s ním rozvíja, nie sú len jej. Sú aj mojimi, sú našimi, sú to dary dané jednému údu z mnohých, lebo „ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.“ (1 Kor 12, 26b)

Krst je obrovský, nezaslúžený, dychberúci dar. Je to úsmev milosrdného Otca, ktorý z diaľky vyzerá svoje dcéry a synov. Je to jedna z brán do srdca Boha. Je to dokonalé Božie odpustenie a prijatie. Nie je na čase, aby sme sa na krst prestali pozerať ako na formalitu či niečo v našej minulosti, ale aby sme tento deň slávili ako deň, keď sme dostali účasť na Živote samom?

sr. Giorgia Helena Gallusová OP