🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Krst je základom celého kresťanského života. Jeho duchovné účinky sú našim očiam síce neviditeľné, no napriek tomu aktívne v srdci toho, ktorý sa stal novým stvorením. Je sviatosťou potrebnou k spáse, získavame pri ňom aj nezmazateľný znak (charakter), že patríme Kristovi. Pripomína nám to aj svätý Ján: „voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.“

Nie je to len moment, kedy získavame nové meno naznačujúce totožnosť osoby, ale získavame aj pečať večného života. Krst je udelený raz a navždy.

Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že krst sa udeľuje ako liek proti dedičnému hriechu a vzhľadom nato, že prvotný hriech sa neobnovuje, ani krst nie je opakovaný. Sviatosti, v ktorých je vtlačený charakter, sa neopakujú, pretože charakter je nezmazateľný.   Niekto by mohol namietať, že hriechy sa opakujú, a preto krst ako prostriedok na zmytie hriechov je potrebný znova a znova. Ale ak sa už raz narodíme novému životu, nemôžeme sa vrátiť naspäť do lona. 

Niekedy sa možno cítime, že po našich pádoch, opakovaných hriechoch či zapretí Krista v každodenných situáciách nie sme hodní niesť tento nezmazateľný znak, že nie sme hodní volať sa Božími deťmi. Práve vtedy nám však Pán pripomína, že je s nami, že sa nás nevzdal. Máme účasť na Kristovom kňazstve, ktorá nám je daná skrze sviatostný charakter krstu. Sv. Otec pripomína, že toto je to kresťanské povolanie: vždy kráčať ako synovia svetla, vo vytrvalosti vo viere.

Krstom človek zomiera starému životu a začína viesť nový život. Pri slávení krstu sme poznačení znakom kríža. Kríž nám potom má pripomínať milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojím krížom.

Krst, ako pečať večného života, nám dáva moc prijímať iné sviatosti, aby sme po celý svoj život poznačení touto pečaťou mohli v nádeji očakávať vzkriesenie.

Na záver by som nám len ponúkla slová pápeža Františka, ktoré ma zaujali a môžu byť pre nás inšpiráciou na našej spoločnej ceste svätosti:

„Dovoľ, aby milosť tvojho krstu prinášala ovocie na ceste svätosti. Dovoľ, aby bolo všetko otvorené voči Bohu a s týmto cieľom si ho zvoľ, rozhodni sa pre Boha vždy nanovo.”

Viktória Papcunová