🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Cirkev tvrdí, opierajúc sa o slová samotného Krista, že sviatosť krstu je nevyhnutná k spáse. „Veru, veru, hovorím ti: ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5). A keď sa píše o tejto nevyhnutnosti k spáse, nemyslí sa len spása veriacich, ale spása všetkých ľudí, ktorým sa ohlasovalo evanjelium. Prijať krst je teda riadnou cestou spásy pre človeka. Dôležité je si však uvedomiť, že samotný krst nie je jednoducho vstupenkou do neba a nie je to vec, ktorá je ukončená a odškrtnutá zo zoznamu povinností kresťana.

Krst je začiatkom života s Kristom, a teda aj začiatkom ohlasovania Krista ľuďom okolo nás. Tak ako Ježiš povolal svojich učeníkov vydávať svedectvo o Bohu, tak povoláva pokrstených, aby hlásali Krista ostatným, aby aj oni mohli prijať dar krstu (ak sa tak nestalo). Byť teda pokrstený neznamená, že si žijem sám pre seba, ale že sa stávam misionárom tam, kde som. Krstom sa stávam akoby predĺženou rukou Krista, ktorou sa chce Pán dotknúť sŕdc ľudí v mojom okolí, ktorí doposiaľ ešte krst neprijali. Inak povedané, náuka cirkvi o nevyhnutnosti krstu vedie k náuke o misionárskom poslaní každého veriaceho.

Ježiš po svojom krste v Jordáne používa slová krst a kalich obrazne v spojitosti s utrpením a smrťou na kríži. „Na to Ježiš povedal: ‚Kalich, ktorý ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení.‘“ (Mk 10, 39) Krst a Kristovo utrpenie sú tak neoddeliteľne spojené. Kristus prejavuje solidaritu a lásku nielen tým, ktorí si boli vedomí svojich hriechov, ale aj tým, ktorí túžbu po odpustení a Božej láske nepoznali. Ježiš zomrel za nás všetkých. A preto aj ponuka spásy platí pre všetkých. Platí aj pre tých, ktorí Ježiša nemali príležitosť spoznať. Platí aj pre tých, ktorým sviatosť krstu nebola umožnená pre nečakanú smrť, no s úprimným srdcom hľadali Boha. Týmto ľuďom je udelený krst túžby. O krste krvi hovoríme u tých, ktorí zomreli mučeníckou smrťou a pripodobnili sa tým Božiemu utrpeniu, boli teda pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. To je dôkaz toho, že Božia moc, ktorá udeľuje človeku spásu, nie je viazaná len na sviatosť krstu. Ako vysvetľuje katechizmus: Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami.

Krst ako riadny prostriedok spásy nám však dal sám Boh, preto by bolo hlúpe tento dar odmietnuť. Boh vedel, že cieľ spásy, ktorý chceme dosiahnuť, sa týmto prostriedkom dosahuje najlepším spôsobom. Vďaka krstu máme milosť rásť v Kristovi a máme účasť na Kristovej láske a Jeho zmŕtvychvstaní.

Martina Martočková