🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Sviatosti Cirkvi sú úzko spojené s tajomstvom vtelenia. Ťažko uchopiť ich krásu a dôležitosť bez toho, aby sa človek neponoril aj do tajomstva Vtelenia. Ani jedno, ani druhé sa pritom nedá bez viery. Spoznávať význam sviatostí a uvedomovať si dôležitosť Vtelenia, znamená spoznávať a rozvíjať dar viery. 

Slovo sa stalo telom. Pri tajomstve vtelenia Slovo prijalo zmyslové telo. Podobne pri sviatostiach sa zmyslová skutočnosť (liatie vody, mazanie krizmou, gesto vysluhovateľa a podobne) spája so slovom; vyslovené sviatostné slová ,,prijímajú” zmyslové gestá a vysvetľujú ich. Štruktúra sviatostí tak ,,nachádza inšpiráciu” v samotnom tajomstve Vtelenia. Nie je to prekvapivé, ak si uvedomíme, že aj Vtelenie, aj sviatosti pochádzajú z toho istého zdroja, ktorým je samotný Pán. Boh si vo svojej múdrosti zvolil cestu posvätenia ľudstva skrze Vtelenie a v tejto ceste posväcovania pokračuje prostredníctvom sviatostí. Sviatosti tak nie sú výmyslom Cirkvi, nie sú bezvýznamnými doplnkami na ceste viery, ale sú vhodnými prostriedkami, ktoré nám vo svojej múdrosti a láske daroval vtelený Boh. Cez sviatosti nám Pán ponúka sám seba (v Eucharistii) či svoje rôznorodé dary, aby sme rástli na ceste viery, nádeje a lásky. Vtelený Boh bol človeku tak blízko, že sa ho mohol dotknúť. Božia túžba dotýkať sa človeka, a tak ho uzdravovať, pokračuje aj dnes. Vo sviatostiach.  

Božia múdrosť sa prejavuje v celom organizme siedmich sviatostí. Jednotlivé sviatosti, ktoré sú určené (hlavne, ale nielen) pre náš nadprirodzený život začínajúci sa už tu na zemi, ,,nachádzajú inšpiráciu” v prirodzenom kolobehu života človeka. Človek sa najprv narodí, potom rastie a vyvíja sa, na čo ale potrebuje každodenný pokrm. Vo svojom zdokonaľovaní sa mu môže skrížiť cestu choroba, a preto potrebuje primeraný liek. Taktiež ho môžu z rôznych dôvodov (napr. zlá životospráva) opustiť sily, a tak potrebuje nový impulz, znovu nabrať silu. Navyše, človek nie je samotár, ale tvor spoločenský. Žije a zdokonaľuje sa v spoločnosti, ktorá je určitým spôsobom usporiadaná a riadená, a ktorá sa neustále obnovuje novými členmi. Tomuto prirodzenému poriadku zodpovedajú v nadprirodzenej rovine jednotlivé sviatosti. Krstom sa človek rodí pre večný život, birmovaním rastie k dokonalosti (skrze Ducha Svätého, ktorého prijíma) a Eucharistiou sa živí. Ak človek upadne do hriechu, ktorý je chorobou duše, je mu podaný liek v podobe sviatosti pokánia. Sviatosť pomazania chorých slúži človeku k obnoveniu síl a jeho upriameniu sa na jediný skutočný cieľ, na Boha. A napokon, pre zdokonaľovanie človeka i spoločenstva ľudí, ktorého je človek súčasťou, nám Pán zanechal sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva. 

Sviatosti sú tak Božími darmi, ktoré zohľadňujú, že človek je povolaný k dokonalosti v láske nielen ako jednotlivec, ale aj ako člen spoločenstva. Uvedená podobnosť sviatostí Cirkvi s prirodzeným vývojom človeka neznamená, že sviatosti sú bezduchým cirkevným skopírovaním a prenesením udalostí ľudského života do života viery. Nie! Skôr je nám takýmto spôsobom ukázané, že prostredníctvom sviatostí chce Božia múdrosť, teda samotný Pán, posvätiť človeka v každej jednej oblasti jeho života. Sviatosti sú tu preto, aby človek žil život skutočne v plnosti.

Božiu múdrosť badať aj v každom aspekte jednotlivých sviatostí. Boh totiž aj pri každej jednej sviatosti vystupuje ako múdry pedagóg, ktorý nás chce pri ich prijímaní niečomu naučiť. Pootvorím dvere aspoň k dvom Božím sviatostným lekciám. 

Tá prvá spočíva v tom, že Boh nám vo sviatostiach dáva svoje milosti skrze viditeľné, hmatateľné znamenia. Boh k nám nepristupuje ako k čisto duchovným bytostiam, ale ako k telesným tvorom (ktoré majú dušu). Vo sviatostiach nám cez to, čo je viditeľné či počuteľné, dáva to, čo je neviditeľné – dar milosti. Boh teda k nám aj vo sviatostiach pristupuje spôsobom, ktorý nám je blízky a pochopiteľný, spôsobom, ktorý rešpektuje to, kým sme. Tento aspekt sviatostí nám tak dáva lekciu o spôsobe ohlasovania viery iným: nie tak, ako nám to vyhovuje, nie použitím naučených fráz, ale spôsobom, ktorý rešpektuje a vychádza z toho, komu ohlasujeme Božie slovo. Sviatosti sú školou kázania. 

Druhá lekcia spočíva v tom, že sviatostné viditeľné znamenie neviaže pozornosť samo na seba, ale poukazuje na niečo dôležitejšie – na Boha, ktorý je v sviatosti prítomný (v Eucharistii), či v nej pôsobí. Liatie vody pri krste poukazuje na očistenie od hriechov a darovanie nadprirodzeného života; premenená hostia poukazuje na Pána, ktorý je v nej sviatostne prítomný a ktorý chce byť naším pokrmom. Tento aspekt sviatosti nám tak pripomína, že úlohou veriaceho nie je byť centrom pozornosti, slnkom, okolo ktorého sa iní točia, ale tým, ktorý svojím životom, svojimi slovami a skutkami poukazuje na niečo dôležitejšie: na Boha. Sviatosti sú tak školou pokory, školou poukazovania na niekoho dôležitejšieho.   

V priebehu najbližších týždňov nám skupina mladých kazateľov predstaví viaceré aspekty prvých dvoch sviatostí uvádzania do kresťanského života: sviatosti krstu a birmovania. Vstúpte spolu s nami do školy sviatostí, v ktorej ten najlepší pedagóg odhaľuje nielen svoju múdrosť, ale aj krásu života, ku ktorému nás prostredníctvom sviatostí pozýva.

Alan Ján Dely OP