Veľkonočný pondelok (13.4.2020)
Stretnutie záporákov. Tak by sa dala nazvať druhá časť dnešného evanjelia. Môžeme si k nej ľahko predstaviť hudbu Hviezdnych vojen, ktorá sprevádza scény postáv Temnej strany sily. Alebo si vybaviť iné hollywoodske filmy, ktoré majú jasne rozdelené dobrých a zlých hrdinov. Vieme ale, že v živote to často tak nie je. A bežne nestretneme Darth Vadera, ktorý je úplne skazený už na prvý pohľad.
Kto sú záporáci dnešného evanjelia? Skorumpovaní vojaci, ale predovšetkým tí, čo to celé zosnujú: židovskí veľkňazi so staršími. Ako je možné, že muži boží už vlastne celkom otvorene bojujú proti Bohu po nevídanom zázraku Kristovho zmŕtvychvstania? Mohli by sme si myslieť, že jednoducho strážam neverili a Krista mali za podvodníka. Sv. Tomáš Akvinský však v jednom komentári pasáží Písma ukazuje, že veľkňazi a starší dobre vedeli, že Ježiš je Mesiáš.
Ako sa teda židovskí vodcovia dostali na temnú stranu Božích protivníkov? Postupne: na začiatku to boli 1) malé slovné spory, v ktorých im Ježiš nič nedaroval. Nehovoril uhladené kompromisy, ktoré by sa nikoho nedotkli. Pri procese pred Pilátom evanjelista Ján vraví, že Pilát vedel, že mu ho veľkňazi a starší vydali 2) zo závisti: závideli totiž Ježišovi jeho popularitu a zázračnú moc. A na konci dôvodom Jeho odsúdenia bolo to Kristove 3) neprijateľné vyhlásenie, že je Boží Syn. Kristus jednoducho nespĺňal ich predstavy o Mesiášovi.
Dnes často počujeme, že ľudia sú slobodní, a tak každý môže uctievať Boha ako chce. To je veľmi nesprávny názor, pokiaľ znamená, že sa máme Bohu klaňať tak, ako sa to nám páči. Predstavme si trebárs ako zúfalá a zmätená situácia by vznikla, keby sme vyhlásili, že každý môže šoférovať, ako sa mu páči a nie podľa dopravných predpisov. Alebo aká katastrofa by nastala, keby pacienti diktovali lekárovi: „Chcem, aby ste ma liečili, ale spôsobom, ktorý vyberiem ja, a nie ako chcete Vy.“ Podobne sú mnohokrát iba prejavom egoizmu a pýchy populárne články či prednášky s titulom „Moja predstava o Bohu“ alebo „Moja osobná spiritualita“. Individuálne náboženstvo je tak scestné a nepravdivé ako individuálna matematika. Ľudia, ktorí vyhlasujú: „Budem slúžiť Bohu svojím spôsobom a ty mu slúž tým svojím,“ by sa mohli zamyslieť, či by nebolo rozumnejšie slúžiť Bohu spôsobom, ktorý chce On sám.
Prijať Božie pôsobenie: skutočnosť prázdneho hrobu a uveriť, že Boh Krista vzkriesil. V pološere nedeľného rána prišlo k Jeho hrobu niekoľko žien. Skutočnosť, že prinášali pohrebné masti ukazuje, že zmŕtvychvstanie neočakávali. Kristovi nepriatelia očakávali zmŕtvychvstanie (zapečatili hrob, postavili stráž), ale jeho priatelia nie. Veriaci boli skeptikmi a neveriaci verili. Bolo to zvláštne, lebo náš Pán im toľkokrát hovoril o svojej smrti a vzkriesení. No kedykoľvek im predpovedal svoje umučenie a vzkriesenie, jeho učeníci si viac zapamätali jeho smrť ako zmŕtvychvstanie. Keď zomrel Mohamed, Omar vybehol z jeho stanu s mečom v rukách a hovoril, že zabije každého, kto bude tvrdiť, že prorok zomrel. Kristovi učeníci verili, že zomrel, a neverili, že žije. Ale snáď im bolo dovolené pochybovať, aby veriaci v nasledujúcich storočiach nemuseli o zmŕtvychvstaní pochybovať už nikdy. Uveriť vo Vzkrieseného Krista a žiť v priateľstve s Ním, to je ozajstná výzva Veľkej noci aj celej našej viery.
fr. Samuel
